Keďže som v poslednom čase čítal o viacmenej recesistických pokusoch vysadiť na Kráľovej holi strom zelený, aby sa naplnili slová z hymnickej piesne Horehroncov, bol som sa v sobotu s partiou michalovských turistov po vyše dvadsiatich rokoch na Kráľovu hoľu pozrieť. Kráľová hoľa je známa neprívetivým veterným počasím, preto sme si naplánovali túru na sobotu s predpovedaným ideálnym slnečným a takmer bezveterným počasím. Predpoveď počasia vyšla, podľa miestneho turistu na vrchole, býva takéto pekné počasie na Kráľovej holi tak 5 dní do roka. Keďže väčšina z nás vystupovala na Kráľovu hoľu doposiaľ z Telgártu, rozhodli sme sa absolvovať výstup zo Šumiaca. Prišli sme 3 autami po diaľnici z východu a cez Vernár a Telgárt do Šumiaca. Pod Kráľovou horou vyvierajú 4 rieky (Čierny Váh, Hornád, Hnilec a Hron). Prameň Hronu je v blízkosti cesty pri Telgárte, preto sme sa tam na chvíľku zastavili.
V Šumiaci sme s menšími problémami zaparkovali na jednom z preplnených miestnych parkovísk a vydali sa na strmý výstup na Kráľovu hoľu s prevýšením vyše 1000 metrov. Modrý turistický chodník stúpa lesom, miestami lúčnatými priestranstvami, až do Predného sedla, čo je asi polovica výstupu. Z Predného sedla chodník pokračuje lesom do Vyšného sedla, odtiaľ otvoreným hôľnym terénom s výhľadom na okolitú krajinu, až na vrchol Kráľovej hole.
Po nádherných výhľadoch na Vysoké Tatry prišiel čas pozrieť sa na "strom zelený". Kým pri severnom ukotvení lana, istiacom vežu vysielača to vyzerá na recesiu (kosodrevina?), v závetrí pri juhozápadnom ukotvení lana je to skôr seriózny pokus. Stromček je vysoký cca 50 cm, takže moja generácia sa veľkého stromu na Kráľovej holi, aj keby sa mu darilo, už nedožije.
Keďže počasie bolo ideálne, rozhodli sme sa prejsť po hrebeni kráľovohoľských Nízkych Tatier aspoň pár kilometrov. Vyplatilo sa nám to, počasie vydržalo, celú túru sme absolvovali v tričkách a okrem nových výhľadov sme sa pokochali aj nádhernými skalnými útvarmi na hrebeni.
Všetci sme došli na Strednú hoľu a kým my sme si užívali počasie a výhľady na blízkych skalách, dvaja naši kamaráti si odbehli ďalej po hrebeni na západ na vrch Orlová. Na tomto smerovníku je chybný údaj (Orlová 0.20 h, v skutočnosti je to cca dvojnásobok).
Pomaly sme sa vracali späť k autám do Šumiaca, Cyril s Mirom, ktorí došli až na Orlovú, nás dostihli pri Horskej chate pod Kráľovou hoľou (v polovičke chodníka medzi Šumiacom a Kráľovou hoľou). Cestu domov sme si ešte spestrili prejazdom Slovenského raja od juhu na sever (od Dobšinskej ľadovej jaskyne do Hrabušíc) Kopaneckou cestou cez Pílu.
Foto: Miloslav Tokár, Cyril Kríž, Ján Serbák
