Na tento turistický zájazd s kolegami z turistického klubu som sa veľmi tešil, pretože od prepuknutia pandémie som sa žiadnej klubovej akcie nezúčastnil. Aby som sa vo svojom pokročilom veku akotak udržal v kondícii, pred raňajkami pravidelne bicyklujem a chodím na dlhšie prechádzky do lesa. V minulosti som pomedzi organizované turistické akcie často chodil na turistiku aj individuálne, no povinné rúška vo vlakoch a autobusoch ma od cestovania za turistikou odrádzajú.
Na Liptov sme cestovali devätnásti (z toho 7 žien) piatimi autami, lacné ubytovanie aj s raňajkami a večerami sme mali zaistené v rekreačnom zariadení Demänovka v Liptovskom Mikuláši. Z Michaloviec sme vyštartovali vo štvrtok ráno priamo do Stankovian, miesta štartu a cieľa okružnej túry cez Šípsku Fatru. Počasie nám prialo, 11-kilometrovú úvodnú túru, s prevýšením 730 metrov, sme absolvovali bez problémov. Vyštartovali sme po žltej turistickej značke smerom na severovýchod. Po krátkom oddychu v Žaškovskom sedle sme pokračovali na najvyšší vrch Šípskej Fatry Šíp (1170 m n.m.). Zo Šípu je polkruhový výhľad smerom na juh na Veľkú Fatru, v popredí je obec Stankovany, za ňou je Ľubochňa.
Po trase zo Šípu na Zadný Šíp sú aj ďalšie vyhliadkové miesta a skalné útesy.
Dole je už pohľad zo Zadného Šípu, na ktorom je postavený vysoký drevený kríž.
Zo Zadného Šípu sme pokračovali po žltej značke až do peknej neobývanej osady Podšíp s desiatkou opravených dreveníc.
Z Podšípu sme išli do Stankovian po zelenej značke, žltá pokračuje do Kraľovian. Po úvodnej túre sme sa zo Šípskej Fatry vrátili do centra Liptova, ubytovali sa a navečerali. O pol deviatej večer sme sa pravidelne stretávali v jedálni na malé posedenie, kde sme zhodnotili túru a upresnili si plány na nasledujúci deň. V piatok ráno o siedmej sme sa zišli pri raňajkách už vystrojení na túru a po raňajkách sme sa presunuli do Prosieka. Pri úvodnom večernom posedení sme totiž zistili, že nikto z nás zatiaľ nešiel cez Prosiecku a Kvačiansku dolinu s nástupom v Prosieku, všetci sme doposiaľ začínali túto okružnú túru v Kvačanoch opačným smerom. Aby sme nemuseli po ukončení túry ísť peši z Kvačian k autám do Prosieku, presunuli sme jedno auto do Kvačian, aby ním mohli ísť po túre všetci piati vodiči pre autá. Po vyriešení logistiky sme začali stúpať Prosieckou dolinou na planinu Svorad.
Na tomto mieste pri prístrešku je 10-minútová odbočka z chodníka k vodopádu.
Zistili sme, že sme zvolili správny smer hore Prosieckou dolinou, pretože je lepšie vystupovať po rebríkoch týmto úzkym kaňonom ako zostupovať.
Po zdolaní Prosieckej doliny sme vyšli na plošinu Svorad. Je to veľká zakvitnutá lúka, uprostred ktorej je v najvyššom bode túry kríž. Potom sa už chodník po lúke mierne zvažuje k dedine Veľké Borové.
Vo Veľkom Borovom sme si posedeli v hostinci pri pive a počkali sme na oneskorencov. Potom sme sa dali na cestu dolu Kvačianskou dolinou.
Za chvíľu sme boli pri Mlynoch Oblazy. Dolný mlyn je po rekonštrukcii dobrovoľníkmi v chode, točí sa mlynské koleso aj so všetkými prevodmi. Dobrovoľníci tam stále chovajú kozy aj sliepky, ktoré sa voľne pohybujú medzi turistami.
Od mlyna sme sme sa vyšplhali na lesnú cestu, ktorá vedie Kvačianskou dolinou vysoko nad potokom. Zostúpili sme do Kvačian a pod prístreškom bufetu na parkovisku počkali na autá, pre ktoré išli kolegovia do Prosieka. Skrátili sme si tým túru z plánovaných 21 na 16 km.
V sobotu sme sa po raňajkách presunuli do Demänovskej doliny a vystúpili na málo známy vyhliadkový vrch Siná. Úvodná časť výstupu strmo hore potokom bola pomerne náročná.
Nasledovalo miernejšie stúpanie lúkou do sedla, kde nás prekvapilo veľa pováľaných stromov, ale aj nádherné kvety.
Záverečný výstup po hrebeni na vrch Siná bol opäť strmý, ale nádherný kruhový výhľad z vrcholu stál za tú námahu.
Do Demänovskej doliny sme zostúpili po kamenistých zvažniciach. Do večere sme ešte mali času dosť, tak sme sa ešte išli prejsť po Liptovskom Jáne a zopár z nás sa vykúpalo v známej kadi.
V nedeľu sme sa pred raňajkami zbalili a po raňajkách presunuli do Lúčok k výstupovému chodníku na Veľký Choč. Bola to už štvrtá túra po sebe a najnáročnejšia, nevystupovali sme hore všetci. Zo žien si trúfla iba Zdenka, ja som tiež váhal, či to zvládnem, no napokon som sa rozhodol zúčastniť sa výstupu.
Síce vyčerpaný, ale výstup som zvládol. Ešte ma čakal neľahký zostup tou istou trasou. Dolná strmá rozbahnená časť chodníka bola veľmi šmykľavá. K autu som došiel špinavý od blata, ale šťastný, že som to zvládol. Celkove sa nám turistický výlet na Liptov vydaril, videli sme toho dosť, nikto neutrpel úraz. Mali sme obrovské šťastie na počasie, za 4 dni sme ani raz nezmokli, hoci predpovede neboli najpriaznivejšie.
Foto: Gabi Sabo, Cyril Kríž, Miro Kuba, Ján Serbák
