Posledný predveľkonočný cyklovýlet do susedného okresu

Autor: Ján Serbák | 7.4.2020 o 18:50 | (upravené 8.4.2020 o 5:40) Karma článku: 5,28 | Prečítané:  784x

Využil som dnešné nádherné počasie na cyklovýlet k Zemplínskej šírave, pretože zajtra si to už rešpektujúc nariadenie vlády nemôžem dovoliť.

Bicyklovanie milujem, bicyklujem už takmer 70 rokov. Počas celej doby zamestnania som dochádzal do práce na bicykli, bicykel som používal aj vo fabrike pri presune medzi jednotlivými prevádzkami. Na dôchodku bicyklujem denne po celý rok, ak sú suché cesty a teplota vzduchu nad nulou. V roku 1998 som si začal zapisovať prejdené kilometre, za 20 rokov som ich prešiel 80 000. S pribúdajúcim vekom ročne prejdených kilometrov ubúda, stále si to však užívam. Vyhýbam sa hlavným cestám, mám niekoľko obľúbených okruhov a trás. Dnes ráno som absolvoval svoj obľúbený okruh Úbrež - Poruba pod Vihorlatom - Jovsa - východná hrádza Zemplínskej šíravy - Lúčky - Závadka - Fekišovce - Úbrež o dĺžke 23 km. Po prejdení pol kilometra hore dedinou som si všimol v parčíku pred obecným úradom Veľkonočnú výzdobu, ktorá tam ešte včera nebola.

Na miestnej križovatke som odbočil doľava, smerom na Remetské Hámre a Morské oko. Po miernom 2,5 kilometrovom stúpaní som sa zastavil na križovatke s odbočkou na Zemplínsku šíravu. Na fotke je vľavo vrch Vihorlat. 

Po ďalšom kilometri som opustil okres Sobrance.

Prešiel som obcami Poruba pod Vihorlatom a Jovsa a odbočil som na východnú hrádzu Zemplínskej šíravy, ktorá sa tiahne v dĺžke cca 5 km medzi Jovsou a Lúčkami.

Zemplínska Šírava s pôvodným pracovným názvom "Podvihorlatská vodná nádrž" sa začala budovať v 50. rokoch 20. storočia ako súčasť vodohospodárskych úprav Východoslovenskej nížiny. Vznikla na podmáčaných a často zaplavovaných lúkach východne od Michaloviec, vybudovaním cca 5 km hrádze medzi obcami Jovsa a Lúčky a kratšej hrádze s výpustom pri Zalužiciach. Po vybudovaní prívodného kanála z rieky Laborec sa začala vodná nádrž o rozlohe 33,5 kilometra štvorcového v roku 1961 napúšťať. Pokiaľ sa dobre pamätám, prvá rekreačná sezóna na už prekrstenej Zemplínskej Šírave začala v roku 1965. Postupne sa vybudovali rekreačné strediská Biela hora (Primestská oblasť) na západnom brehu pri Michalovciach, Lúč (Hôrka), Medvedia hora, Kaluža, Kamenec, Klokočov a Paľkov na severnom brehu pod Vihorlatskými vrchmi. Návštevnosť Šíravy z roka na rok stúpala, až do otvorenia štátych hraníc po zmene režimu v roku 1989. 

S otvorením hraníc padla aj cenzúra a verejnosť sa čoraz viac dozvedala o znečistení vôd Šíravy polychlorovanými bifenylmi, ktoré sa vyrábali v neďalekom Chemku v Strážskom v rokoch 1959-84. Zemplínska Šírava začala upadať, správu jednotlivých stredísk prevzali od Okresnej správy cestovného ruchu jednotlivé obce. Až v posledných rokoch po vybudovaní bazénov obcami Kaluža a Klokočov sa začali pláže Zemplínskej šíravy opäť zaplňať. Návštevnosť zvyšujú aj hudobné festivaly, diskotéky a akcie masového charakteru (ako zraz motorkárov), pre ktoré sú tu vhodné podmienky a dostatok priestoru. Pred pár rokmi vybudovali v stredisku Kaluža Thermalpark.

Z hrádze som pokračoval prístupovou cestičkou do obce Lúčky a zo štátnej cesty 1. triedy smerom na Sobrance som po piatich kilometroch odbočil na cestu 3. triedy do rodnej obce Úbrež. Výlet som si užil, počasie bolo nádherné, fúkal len jemný vánok. Prekvapilo ma, že na hrádzi som nestretol ani nohu, hoci som sa ta zdržal asi hodinu medzi 9. a 10. hod. Aj obce, cez ktoré som prechádzal, boli ako vymreté. Prajem všetkým čitateľom, aj v rámci obmedzených možností pohybu, čo najkrajšie prežitie Veľkonočných sviatkov!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Odkaz Matovičovi: Nechoďte poľskou cestou

Mnohí volili Matoviča ako nástroj na zborenie Ficovho sveta.


Už ste čítali?