Zo sedla Branisko cez Sľubicu do Richnavy

Autor: Ján Serbák | 20.1.2020 o 19:21 | Karma článku: 6,17 | Prečítané:  511x

V sobotu som sa s kolegami z Prvého michalovského Klubu slovenských turistov zúčastnil 44. ročníka Zimného výstupu na Sľubicu, organizovaného turistickým klubom Bradlo Richnava.

Do Richnavy sme pricestovali z Michaloviec vlakom. Po zaregistrovaní v krčme Na rázcestí nás usporiadatelia vyviezli autobusmi do sedla Branisko, známeho pod názvom Chvalabohu. Pomenovanie sedla "Chvalabohu" pochádza od furmanov, ktorí si takto vydýchli po výstupe do sedla. Mal som už skúsenosť spred štyroch rokov, z jubilejného 40. ročníka tejto akcie, preto som sa na túru vystrojil mačkami a turistickými paličkami.   

Pohorie Branisko sa tiahne v severojužnom smere od Levočských vrchov po rieku Hornád. Sedlo Chvalabohu rozdeľuje pohorie na severnú a južnú časť. Našou trasou bol prechod hrebeňom južnej časti z Chvalabohu cez Rajtopíky a dominantnú Sľubicu až do usporiadateľskej dediny Richnava (medzi Krompachmi a Margecanmi). Prešli sme ponad známy tunel Branisko, popri telekomunikačnej veži na kopci Rudnik (1024 m n.m.), na vrch Rajtopíky (1036 m n.m.) s najvyšším stupňom ochrany, peknými skalnými útvarmi, výhľadmi a skalným oknom priamo na chodníku.

Z vyhliadky na Rajtopíkoch bolo pekne vidieť Spišský hrad aj Vysoké Tatry.

Po náročnom zostupe do sedla Humence a výstupe na Sľubicu sa nám ukázali pekné výhľady na západ, ale aj na východ.

Ešte zápis do vrcholovej knihy a pokračujeme v dlhej púti do sedla Predky po extrémne klesajúcom chodníku. Z tradičného občerstvenia pod prístreškom v sedle, chleba s masťou a cibuľou, sa nám už neušlo, zato sme tam stihli maskota podujatia v krakonošskom klobúku, posiatom turistickými odznakmi. Je to rodák z Richnavy, žije v Mariánskych Lázňach a podujatia sa zúčastňuje každoročne.

Ešte nás čakal dlhý zostup do Richnavy a tam už bolo občerstvenie, účastnícky list a odznak podujatia. Od organizátorov som sa dozvedel, že akcie sa zúčastnilo 333 zaregistrovaných turistov. Túra sa vydarila, počasie bolo dobré, teplota pár stupňov pod nulou, fúkalo iba na vrchole Sľubice. Aj výhľady boli z mojich troch návštev Sľubice zatiaľ najlepšie.

Foto: Miloslav Tokár a Ján Serbák

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?