Turistika v severnom Rumunsku 2/2

Autor: Ján Serbák | 22.9.2018 o 3:41 | (upravené 22.9.2018 o 14:34) Karma článku: 4,32 | Prečítané:  1462x

V nedeľu sme si opäť privstali, aby sme do večera stihli absolvovať náročnú túru na najvyšší vrch rumunského pohoria Rodna - Pietrosul Rodnei (2303 m n.m.). 

Túra opäť začínala pri kláštore v najvyššie položenej časti Borsy.

V noci pršalo, ráno bola vlhkosť vzduchu veľmi vysoká, prvá polovica výstupu bola nepríjemná. Kráčali sme po strmo stúpajúcej kamenistej lesnej ceste, z toho polhodinu za dažďa v pláštenkách. Po opustení lesa sa dovtedy rovnomerné stúpanie zmiernilo, objavila sa kosodrevina, meteorologická stanica a najmä výhľad.

Od jazierka pod masívom Pietrosulu vedie do sedla podobný serpentínový chodník, ako od Popradského plesa do sedla pod Ostrvou. Svahy sú posiate čučoriedkami.

Oblaky sa držali v v lesnom pásme od dediny Borsa po meteorologickú stanicu.

V sedle, trochu povyše, odpočívala skupinka rumunských turistov, vrchol Pietrosulu bol už na dohľad. Najrýchlejšia trojica našej výpravy je už na zostupe, chystajú sa ešte vystúpiť na kopec na opačnej strane sedla. 

Manželia Anička a Tóno z Ružomberka sú tiež rýchli, už zostupujú z vrcholu.

Kamenný prístrešok na vrchole Pietrosulu už má najlepšie roky za sebou. 

Vyhliadka ešte nie je najlepšia, ale o polhodinu, kým sa občerstvíme a pofotíme, bude pekná.

Mestečko Borsa, kde sme boli ubytovaní a odkiaľ sme vystúpili, je veľmi rozťahané, je dlhé viac ako 10 kilometrov.

Zostúpili sme rovnakou trasou, ako sme ráno vystúpili. Oteplilo a vyjasnilo sa, pri čakaní na poslednú skupinku sme si pri zostupe zo sedla pochutili na čučoriedkach. 

Pri zostupe zo sedla bolo pekne vidieť jazierko, meteorologickú stanicu i časť Borsy. Dole je pohľad od meteorologickej stanice na časť Borsy - Statiunea, kde sme boli ubytovaní. 

Po zostupe sme si pri čakaní na poslednú skupinku turistov prezreli kláštor, ktorý bol ráno čiastočne v hmle. Keď sme nastupovali do autobusu, k zvonom prišla elegantná mladá mníška a manuálne zvonila na trojici zvonov. Bolo to niečo nádherné, skvelý zážitok na záver náročnej túry.

V pondelok ráno sme išli na raňajky už zbalení, pred odchodom sme sa ešte spoločne odfotili.

Cestou domov sme zastavili v peknom kláštornom komplexe Barsana.

Pri ceste do Rumunska sme celú hodinu prechádzali cez maďarskú Nyíregyházu. Cestu späť do Michaloviec sme si skrátili tak, že zo Satu Mare sme išli cez Kisvardu do slovenského Pribeníka a Kráľovského Chlmca. Turistický zájazd sa vydaril, absolvovali sme dve pekné túry, videli 3 kláštory, drevený kostol, zaradený do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO a veselý cintorín. Ubytovanie aj strava boli na dobrej úrovni, šofér autobusu skvelý. Ďakujem organizátorovi Ivanovi za perfektne odvedenú prácu a všetkým kamarátkam a kamarátom turistom za skvelú spoločnosť! Ak dožijem a nohy mi budú slúžiť, možno sa o rok stretneme na podobnej akcii.

Foto: Ján Serbák, Ján Trembáč, Milan Janák, Matej Hudák

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nezabudli sme a nesmieme zabudnúť

Dnes si pripomíname, prečo je dôležité, aby sa z našej pamäti nestratili príbehy z čias vojny.


Už ste čítali?