reklama

Turistika v severnom Rumunsku 1/2

Pred týždňom som sa zúčastnil autobusového turistického zájazdu do Východných Karpát v Rumunsku. Okrem dvoch celodenných výstupov na dvojtisícovky Gargalau a Pietrosul Rodnei sme cestou videli veľa zaujímavého.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Turistického zájazdu, organizovaného predsedom Regionálnej rady KST v Michalovciach Ivanom Ballom, sa zúčastnili turisti od Sniny po Marianské Lázne. Väčšina z nás sa dobre pozná, boli sme v podobnej zostave v septembri 2016 a 2017 v ukrajinských Poloninách. Septembrový termín dodržiavame najmä kvôli stabilnému počasiu, ale aj kvôli čučoriedkam a brusniciam. Stretli sme sa ako obvykle, na michalovskej železničnej stanici o 7:30 hod. Vtedy prichádza nočný rýchlik Zemplín z Bratislavy a s ním naši kamaráti turisti zo stredného a západného Slovenska, aj Karel od Marianskych Lázni. Cez Maďarsko sme išli zo Sátoraljaujhely cez Nyíregiházu do rumunského Satu Mare. Tam sme si zamenili zopár eur a pokračovali sme v ceste do obce Sapanta. Tu sme si pozreli známy "veselý cintorín" so zaujímavými náhrobkami. Je tam vyše tisíc pravoslávnych vyrezávaných drevených krížov s jednoduchými kresbami a farbistými epitafmi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Iniciátor vzniku cintorína, miestny rezbár Stan Ioan Patras, zhotovil od roku 1935 do svojej smrti v roku 1977 okolo 700 krížov. Pod obrázkom, znázorňujúcim zosnulého, sa nachádza príbeh z jeho života. Text je väčšinou ironický, takže môže pôsobiť posmešne. Do roku 1977 všetky texty písal výlučne rezbár Patras, ktorý osobne poznal všetkých obyvateľov. V tejto malej obci sa udrží málo tajomstiev a tak sa nedostatky živých po smrti premenili na epitafy. Texty sú väčšinou vo veršoch a v miestnom nárečí. Pre ilustráciu uvádzam preklad jedného z týchto textov: 

Pod týmto ťažkým krížom
leží moja nebohá svokra
keby žila ešte tri dni
ja by som tu ležal a ona by toto čítala.
Ty, kto tadiaľto kráčaš
nesnaž sa ju prosím zobudiť
pretože ak sa vráti späť domov
bude ma ešte viac zlostiť.
Ale ja radšej budem poslušný
aby sa nevrátila z hrobu.
Len tam pekne zostaň, moja drahá svokra! 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Väčšina textov je písana v prvej osobe v mene zosnulého a niektoré texty majú morálny podtón. Epitaf vodiča kamiónu varuje pred uštvaním sa prácou. „Drel som sa, aby som zbohatol a všetkých predstihol. Prial by som si, aby sa ľudia zastavili a prečítali si na mojom kríži, čo sa stalo: môj kamión sa prevrátil a rozmliaždil ma. Zomrel som v Barcelone v 42 rokoch.“

Obrázok blogu

Na cintoríne sa stále pochováva a tak sme boli náhodnými svedkami pohrebu 61-ročného Michaila. Pravoslávny pohrebný obrad bol prekvapujúco krátky a bol sprevádzaný hlasnými nárekmi. Pre nás neobvyklým prvkom bolo cúvanie pozostalej s vystretými rukami pred rakvou pri ceste pred vchod do chrámu. Obrad bol pred dverami chrámu, ktorého interiér je v rekonštrukcii, potom sa účastníci pohrebu presunuli s rakvou k hrobu v prednej časti cintorína.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Zastavili sme sa aj pri drevenom kostolíku v dedine Ieud, zaradenom do Zoznamu svetového dedičstva pod záštitou UNESCO. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Kostol má zaujímavú štíhlu, vysokú strechu a vežu, pokryté zvláštnym šindľom. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ubytovali sme sa v horskom mestečku Borsa v Marmarošskej župe. Raňajky sme si objednali na 6:30 miestneho času, aby nás predpovedaný sobotňajší odpoludňajší dážď nechytil pri výstupe na kopec. Zmenili sme aj turistický program, túru na najvyšší kopec sme si ponechali na nedeľu. Po raňajkách nás autobus vyviezol do sedla Príslop, oddeľujúceho pohoria Marmaroš a Rodna. V sedle sme sa prvýkrát spoločne odfotili pri obelisku a po krátkej prehliadke monastiera Príslop vydali na hrebeňovú túru pohorím Rodna.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Prvá skupina našich najrýchlejších turistov došla na plochý a trávnatý vrchol Gargalau (2158 m n.m.). Tento pes s nami absolvoval celý výstup, zrejme je zvyknutý, že turisti na vrchole niečo skonzumujú a ujde sa aj jemu. Túlavých psov je v Rumunsku požehnane, našťastie sme nenarazili na žiadneho agresívneho. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Skupinka najrýchlejších si robí vrcholovku, postupne prichádzajú aj ďalšie skupinky. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Po krátkom oddychu sme začali zostupovať. Stále bolo zatiahnuté, ale zatiaľ nepršalo. Vyhliadku z vrcholu do diaľav sme si veľmi neužili. Na križovatke sme odbočili ku kaskadovému vodopádu. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Kaskadový vodopád (Cascada Cailor) je vysoký 80 m a je to najvyšší vodopád v Rumunsku.

Obrázok blogu

Predpovedaná búrka sa ohlásila hrmením, tak sme sa dali na zostup popri potoku do Borsy. O chvíľu sme vytiahli pláštenky a v nich sme došli až k hotelu. Čakala nás dobrá večera a oddych pred náročným nedeľným výstupom na najvyšší vrch pohoria Pietrosul Rodnei (2303 m n.m.). O ňom sa dočítate v pokračovaní tohto článku. 

Foto: Ján Trembáč, Ján Serbák a Matej Hudák

Ján Serbák

Ján Serbák

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  836
  •  | 
  • Páči sa:  2 049x

Dôchodca s pestrou škálou záujmov. Zoznam autorových rubrík:  GenealógiaTuristikaCykloturistikaCestovanieFotoreportážeSúkromnéNezaradenéAko to vidím jaStoročné novinyŠariština

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu