17. ročník festivalu Huculská bryndza v Rachove

Autor: Ján Serbák | 9.9.2017 o 20:11 | (upravené 9.9.2017 o 20:50) Karma článku: 9,44 | Prečítané:  444x

Pri hľadaní náhradného programu za turistický výstup na vrch Hoverla, kvôli nepriaznivému počasiu, sme sa dozvedeli o festivale Huculská bryndza v Rachove. Rachov je okresné mesto vo východnej časti Zakarpatskej Ukrajiny.

Huculi sú horali ukrajinských Karpát, tvoria zvláštnu etnickú skupinu Rusínov a ich pôvod je neistý. Ostatní Rusíni (Bojkovia a Lemkovia) ich označujú za nečistých. Podľa viacerých zdrojov toto etnikum vzniklo v 13. - 17. storočí zmiešaním obyvateľov slovanského pôvodu s ostatnými národmi, prichádzajúcimi z Balkánu. Hovoria ťažko zrozumiteľným rusínskym nárečím s množstvom slov z rumunčiny, maďarčiny a poľštiny. Živili sa prácou v lese, pastierstvom, salašníctvom, ale aj pltníctvom. Rúbaním a vypaľovaním lesov znížili hornú hranicu lesov najmä v Čiernej hore. Odchovali osobitné plemeno horského ťažného koňa s názvom Hucul. Zachovali si množstvo originálnych ľudových zvykov a kultúru. Svoje pestré kroje predvádzajú každoročne na festivale Huculská bryndza v Rachove.

V nedeľu po raňajkách som bol vystrojený na výstup na najvyšší vrch Ukrajiny Hoverlu. Od polnoci však pršalo a na tak náročný výstup v daždi som nemal veľkú chuť, nemám s tým dobré skúsenosti. Pred nástupom do autobusu som sa od kamaráta Jula dozvedel, že viacero ľudí sa túry vzdalo a chystajú sa na festival Huculská bryndza do Rachova. Väčšina sa plánovala prepraviť do Rachova autobusovým spojom, ja som sa pripojil k Julovi a Karolovi, ktorí si chceli vyskúšať tunajšiu železnicu. Napriek dažďu sme hneď vyrazili na vyše 2 kilometre vzdialenú železničnú stanicu v Jasini. Pokladňa bola zatvorená, na vlak tam čakal len jeden miestny dedko, ktorý nám robil spoločnosť až na konečnú stanicu do Rachova. O 5 minút prišiel rýchlik z Kyjeva, dedko nás navigoval k vozňu, ktorý nebol miestenkový. Z vozňa vystúpil sprievodca s handrou v ruke, vypucoval držadla na schodíkoch, až potom dovolil cestujúcim vystúpiť. Vystúpil takmer celý vozeň, z ostatných vozňov nevystupoval nikto. Po nástupe sme sa usadili v prvom otvorenom kupé a keď sa vlak pohol, sprievodcovi sme zaplatili po 20 hrivien (66 centov) cestovné. Sprievodca nám hneď ponúkol kávu, alebo čaj. Objednali sme si kávu, ktorú hneď zalial do veľkých pohárov vodou zo samovaru.

Keď s vlak pohol, prestalo pršať, tak som sa snažil cez orosené okno urobiť zopár záberov krajiny okolo rieky Tisa.

Julo intenzívne diskutoval s dedkom, vytiahol z neho množstvo informácii o miestnych pomeroch, živote, aj politike. 

Tých cca 30 kilometrov rýchlo ubehlo, na konečnej v Rachove sme vystúpili a rozlúčili sa s našim spolucestujúcim. Povedal nám, že máme prejsť cez celé mesto a na konci ulice odbočiť doprava na jarmočnú ulicu so stánkami a cez ňu na kopec, kde bude festival.

Išli sme v protismere cez davy ľudí, väčšinou krojovaných, všetci zrejme smerovali na miesto, kde mal začať sprievod mestom. Ulica so stánkami sa takmer vyprázdnila, tak sme využili situáciu a ochutnali miestne syrové a bryndzové špeciality. Pri jednom stánku sa nás ujal rodený obchodník, ktorý nám hneď natrel po krajci chleba s bryndzou, ponúkol nás pohárikom ostrého a dal ochutnať zo všetkých syrov. Kúpili sme si u neho po pol kila údeného syra za 65 hrivien, o ktorom tvrdil, že vydrží tri roky.  

Ako sme sa neskôr dozvedeli, sprievod sa mal začať o desiatej, tak sme sa vrátili na hlavnú ulicu, ktorú už lemovalo množstvo ľudí. Na čele sprievodu išli dievčatá na huculských koňoch.

Toto malé dievčatko, za perfektné plieskanie bičom, okolostojaci ocenili potleskom.

Sprievod trval asi hodinu, vo svojich krojoch sa predstavili obyvatelia desiatok obcí a mestečiek. Postupovali sme za sprievodom, ktorý prešiel dlhou ulicou so stánkami a pokračoval hore na kopec, kde mal byť do polnoci folklórny program. My sme sa ešte zastavili na obed a rozhodli sme sa vrátiť do Jasine. Mali sme totiž pri sebe kľúče od izieb a obávali sme sa, že neskôr budú preplnené spoje. Nechceli sme riskovať, že naši mokrí a unavení kolegovia sa vrátia z túry skôr, ako my. Všetko dopadlo dobre, naši turisti sa vrátili až za šera. Najvyšší vrch Ukrajiny Hoverlu sa im podarilo zdolať, aj my sme mali pekný náhradný program.        

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Jeden víťaz a samí porazení. Čo ukázali nemecké voľby

Takmer štvrtina nemeckých voličov hlasovala za extrém. Nová vláda je aj preto v nedohľadne.


Už ste čítali?