Najbizarnejšia krčma v Užhorode

Autor: Ján Serbák | 25.7.2017 o 6:01 | (upravené 25.7.2017 o 7:00) Karma článku: 11,61 | Prečítané:  8244x

O krčme Deco u notára, na juhovýchodnom okraji Užhorodu, som už viackrát počul aj čítal. Na vlastné oči som ju videl a ochutnal jej kuchyňu až teraz, keď som do Užhorodu sprevádzal dospelého vnuka. 

Do Užhorodu sme cestovali autobusovým spojom, vnuk z Michaloviec, ja zo Sobraniec. Linkové spoje na Ukrajinu zabezpečuje viacero dopravcov. Cestovné lístky sa priamo v autobuse kúpiť nedajú, zabezpečili sme si ich preto cez internet. Na vytipovaný spoj sa nám pre oboch, z rôznych nástupných miest, nepodarilo lístky kúpiť, tak sme sa dohodli, že vnuka v Užhorode na stanici počkám. Čakal som na autobusovej stanici v Sobranciach na autobus linky Košice - Mukačevo s odchodom zo Sobraniec o 6:55 hod. Videl som, že nejaký autobus zastavil v odľahlej časti stanice a vystúpila z neho mladá žena. Predpokladal som, že môj autobus to nebude, pretože tieto medzinárodné spoje neslúžia na vnútrozemskú prepravu, takže do Sobraniec sa nimi cestovať nedá. Čakal som na nástupnej zastávke č. 1, z ktorej odchádzajú spoje do Užhorodu. Keď ani 5 minút po stanovenom čase žiaden autobus na zastávku neprišiel, išiel som sa pozrieť, čo za autobus je odstavený v odľahlom kúte stanice. Zistil som, že je to môj spoj s ukrajinským vodičom a ukrajinskou sprievodkyňou, ktorá si len niekam odbehla a tesne po mne nastúpila do autobusu. Hneď potom sme vyrazili smerom na Užhorod, na zastávku autobus vôbec nezašiel. Niečo podobné sa stalo vnukovi v Michalovciach s tým rozdielom, že on poctivo čakal na zastávke a autobus ho nechal. Musel si v pokladni kúpiť lístok na nasledujúci spoj a mne oznámil, že ho budem čakať na stanici v Užhorode dlhšie. Zhodou okolnosti môj autobus bol vybavený na slovensko - ukrajinských hraniciach relatívne rýchlo (za 40 minút), takže som čakal v Užhorode na vnuka 2 hodiny.

Keďže sme neprišli na nákupy, stihli sme pochodiť celé historické centrum Užhorodu. Potom sme si zobrali taxík a nechali sme sa odviezť za 70 hrivien (2,4 euro) k 4 kilometre vzdialenej krčme - múzeu Deco u notára. Recesistická krčma vznikla v roku 1999 a postupne sa dopĺňala bizarnými exponátmi až do dnešnej podoby. Prekvapila ma veľkosť areálu, okrem domu je po celom nádvorí množstvo prístreškov, niektoré sú prepojené chodbami. Boli sme hladní, ale najmä smädní, preto sme vošli najbližším vchodom do dvora, posadili sa do najbližšieho boxu na terase a hneď si objednali plzenskú dvanástku. 

Servírka bola milá a rýchla, nenechala nás na pivo dlho čakať a hneď sme si objednali teľací steak s opekanými zemiakmi a zeleninou. Na stene nad našim boxom som si všimol veľký obraz - karikatúru. Pre mladších čitateľov, ktorí neovládajú azbuku, po obvode je nápis: Predtým, ako vypijete všetko v krčme Deco u notára, kontaktujte notára, doktora, stolára a popa. Podobných karikatúr na tému opilstva sú v krčme desiatky. Po uhasení smädu som išiel hľadať toalety. Našiel som ich rýchlo. 

Pisoáre sú zvlášť pre konzumentov vodky, piva a vína. Sú tam aj ďalšie zaujímavé nápisy.

Mimochodom, varia tam výborne, na hrubom a šťavnatom, dobre prepečenom steaku sme si pochutili a ihneď si objednali ďalšie pivo. Po konzumácii sme si išli pozrieť ďalšie priestory tejto bizarnej krčmy.

Na dvore je aj múzeum nevoskových figurín a fotodivadlo. To fotodivadlo nebude zrejme správny preklad, sú to tie obrazy, do ktorých sa dá vložiť hlava a odfotiť. Je tam aj mučiaci nástroj - klada, do ktorej sa vkladá hlava, ruky, ale aj "jajca", fotku z nej však nemám.

Na dvore sme zahliadli tajomného muža vo vojenskom kabáte a brigadírke, v šľapkách a s kalašnikovom. Neustále sa pohyboval po celom objekte, predpokladám, že to nebol terorista, ale atrakcia podniku.

V zadnej časti dvora je budova s označením 1701. Neboli v nej žiadni hostia bolo tam prítmie a bola tématicky zameraná na Františka Rákociho II. Tento sedmohradský veľmož v roku 1701 ušiel s pomocou cisárskeho kapitána Gottfrieda Lehmana z väzenia vo Viedenskom Novom Meste do Poľska, kde začal pripravovať stavovské povstanie. 

Na stenách sú zoznamy povstalcov z jednotlivých dedín Zakarpatia.

Na dvore a pod prístreškami je množstvo bizarností, včítane symbolického cintorína a pirátskej lode.

Hostí sme tam veľa nestretli, boli sme v Užhorode vo štvrtok. Kapacita krčmy je veľká, predpokladám, že tam poriadajú rôzne akcie. V každom prípade sa tam dá dobre najesť za polovičné ceny oproti našim a pobaviť sa na bizarnostiach, z ktorých som zverejnil iba malú časť. Až teraz si uvedomujem, že som ani nebol v dome, iba vo vonkajších priestoroch, ktovie, čo sa tam ešte skrýva.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Denne im prejde cez ruky šesťsto kíl múky. Ako sa robí maces na Slovensku

Maces kupujú hlavne ľudia s problémami s trávením.

KOMENTÁRE

Rok 1997: Zmrznutý Leo desil viac než elektrikár Mečiar

Moc stále držal v rukách Mečiar a z rodinných osláv sa stávali nočné mory.


Už ste čítali?