Výstup na Vihorlat

Autor: Ján Serbák | 12.9.2010 o 10:35 | (upravené 12.9.2010 o 12:54) Karma článku: 11,92 | Prečítané:  7656x

Včera som sa zúčastnil Stretnutia priaznivcov Klubu slovenských turistov na Vihorlate. Tejto turistickej akcie sa zúčastnilo približne 200 turistov z celého Slovenska. Najvyšší vrchol Vihorlatských vrchov Vihorlat (1076 m n.m.) je známy tým, že naňho nemôžte vystúpiť, kedy sa vám zachce. Vihorlat sa totiž nachádza nielen vo vojenských lesoch, ale patrí aj do vojenského obvodu Valaškovce, takže vám pri výstupe hrozí pokuta a v prípade, že vo vojenskom obvode prebieha cvičenie, tak až trestné stíhanie. Legálne sa dá na Vihorlat vystúpiť iba pri väčších organizovaných akciách, keď organizátori vybavia výnimku zo zákazu vstupu.

Takúto akciu - Hvezdicový výstup na Vihorlat, organizovalo 1. septembra už po trinástykrát občianske združenie "Návraty" z Michaloviec. Chcel som sa výstupu zúčastniť, ale pršalo, našťastie tohto roku som mal aj náhradný termín. Bol ním 11. september, Európsky deň turistiky, na ktorý zorganizovali michalovskí turisti z poverenia vedenia KST 2. stretnutie priaznivcov KST na Vihorlate. Organizátori pripravili 4 výstupové trasy, z toho 2 trasy z Remetských Hámrov a po jednej z Poruby pod Vihorlatom a z Krivca (parkovisko pod Morským okom). Intuitívne som sa rozhodol pre trasu cez Morské oko, predpokladajúc, že sa jej zúčastní najviac turistov. Nemýlil som sa, na Krivec došli 3 plné autobusy.

DSCF5113.JPG

Po kilometrovom výstupe strmou asfaltkou sa niektorí turisti ocitli prvýkrát pri hrádzi Morského oka.

DSCF5117.JPG

DSCF5119.JPG

DSCF5121.JPG

Zažil som už aj lepšie počasie, bolo zamračené a počas prvej polovičky výstupu poprchávalo.

DSCF5115.JPG

DSCF5122.JPG

Po cca 400 metroch asfaltkou po brehu jazera sme odbočili smerom na Malé morské oko a Jedlinku.

DSCF5123.JPG

DSCF5124.JPG

Lesný chodník zvoľna stúpa a križuje asfaltovú cestičku, vedúcu po vrstevnici medzi Morským okom a Sninským kameňom.

DSCF5126.JPG

DSCF5127.JPG

Hladina vody v Malom morskom oku je vzhľadom na množstvo tohoročných zrážok prekvapivo nízka.

DSCF5135.JPG

Z Krivca na Morské oko sme išli po modrej značke, po prírodnú rezerváciu Jedlinka (jediná pôvodná lokalita ihličnanov na Vihorlate) po žltej.

DSCF5144.JPG

Od Jedlinky po sedlo Rozdiel sme išli po červenej značke, chodník vedie po hranici vojenského obvodu. Keď som išiel pred trinástimi rokmi túto hrebeňovku s bratom Milanom, tento úsek cez nevýrazny vrch Trstie bol veľmi zle značený, takmer sme vtedy zablúdili. Tentoraz musím pochváliť značkárov, chodník je veľmi dobre značený.

DSCF5146.JPG

DSCF5152.JPG

DSCF5150.JPG

V sedle Rozdiel sme počkali na oneskorencov.

DSCF5155.JPG

DSCF5156.JPG

DSCF5157.JPG

Pokračovali sme po zelenej značke do sedla Poľana, kde sa stretajú všetky výstupové chodníky.

DSCF5164.JPG

DSCF5165.JPG

DSCF5166.JPG

Na Poľanu sme prišli niekoľko minút pred dvanástou, na dvanástu bolo naplánované zhromaždenie turistov s príhovormi vedenia KST.

DSCF5173.JPG

DSCF5174.JPG

DSCF5180.JPG

DSCF5187.JPG

Účastníci stretnutia sa zaprezentovali, vypočuli si príhovory, naobedovali sa, poniektorí aj opekali na pripravenom ohníku.

DSCF5280.JPG

DSCF5196.JPG

DSCF5199.JPG

DSCF5191.JPG

DSCF5192.JPG

DSCF5195.JPG

Na necelú polhodinu vzdialený vrchol Vihorlatu sa vystupovalo priebežne, naraz by sa tam všetkých 200 turistov nevmestilo.

DSCF5205.JPG

DSCF5207.JPG

Dobre vyšľapaný, hoci neznačený výstupový chodník, obchádza stromami porastený východný vrchol sprava a vstupuje na 300-metrov dlhý vrcholový hrebeň zo severu. Pokračuje po mierne zvlnenom hrebeni s vysokou suchou trávou na hlavný západný vrchol s betónovým stĺpom a krížom na jeho vrchole.

DSCF5212.JPG

DSCF5213.JPG

DSCF5217.JPG

DSCF5218.JPG

A sme na vrchole Vihorlatu.

DSCF5245.JPG

DSCF5248.JPG

DSCF5257.JPG

DSCF5258.JPG

Po dosiahnutí vrcholu dostal každý účastnik výstupu orazítkovaný pamätný list.

DSCF5236.JPG

Z vrcholu Vihorlatu za pekného jesenného a zimného počasia dovidieť na Tatry, do Poľska, Maďarska a na Ukrajinu, za terajšieho počasia sme boli vďační aj za takúto obmedzenú vyhliadku aspoň na Zemplínsku šíravu.

DSCF5256.JPG

DSCF5272.JPG

DSCF5274.JPG

Na moje prekvapenie, napriek neexistencii značkovaného chodníka z Poľany na Vihorlat (vojenský obvod), je v schránke na stĺpe husto popísaná vrcholová kniha.

DSCF5252.JPG

Na vrchole došlo aj k symbolickému aktu odovzdania štafety turistom z Rožňavy, ktorý o rok usporiadajú 3. stretnutie turistov a priaznivcov Klubu slovenských turistov na Silickej planine. Už sa na to teším, na Silickej planine som ešte nebol.

DSCF5239.JPG

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bývalý vodič nákladného auta: Preťažujú sa bežne

Ak sa rozkýve auto, treba pribrzdiť, hovorí.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Havária ako výjazdové zasadnutie vlády

Pred voľbami minister neodolá a príde sa pozrieť na nehodu.


Už ste čítali?