Denník dôchodcu

Autor: Ján Serbák | 19.4.2010 o 13:26 | (upravené 27.4.2010 o 4:47) Karma článku: 13,81 | Prečítané:  4833x

V dôchodku sa vôbec nenudím. Venujem sa aktivitám, ktoré ma bavia a zároveň je z nich aj nejaký prospech. Striedam aktivity duševné s aktivitami fyzickými - zdraviu prospešnými. Nenahraditeľným pomocníkom pri realizácii mojich duševných aktivít sa stal počítač, s ktorým som sa na staré kolená skamarátil. Veľmi ochotne zaúčam do základov práce s počítačom a internetom svojich rovesníkov, ktorých mladí nedokážu zaučiť. 12 rokov sa venujem genealógii a regionálnej histórii, za posledné 2 roky som vybudoval prehľadnú, obsahovo bohatú a takmer denne aktualizovanú obecnú webstránku www.ubrez.ocu.sk. Moje fyzické aktivity - cykloturistika, turistika a práca v záhrade ma napriek množstvu lekárskych diagnóz udržujú vo fyzickej aj psychickej pohode.

V pondelok ráno vstávam ako obvykle okolo pol piatej ráno, zapínam staručký počítač, nech sa zahreje, kým si uvarím kávu a čaj. Prečítam si obvyklé denníky, vybavím poštu, skontrolujem čítanosť a knihu návštev v obecnej webstránke, ktorú spravujem. Preštudujem články a diskusie k ním na blogu sme, pozriem sa, ako sa vyvíja čítanosť a karma môjho včerajšieho článku "Moje cyklovýlety". Som milo prekvapený, reagujem na diskusný príspevok. O siedmej idem nakrmiť psa, králiky a sliepky, pri počítači ma vystriedala manželka, prinášam jej čaj. Na štvrťhodinku si ešte sadám k počítaču, kým manželka pripraví raňajky. Po raňajkách sadám na bicykel. Ak manželka nemá pre mňa žiadne kurierske povinnosti, na obecnej križovatke odbočujem doľava, preč od hlavnej cesty. Smer cesty na ďalších križovatkách si určujem intuitívne na mieste činu podľa počasia, nálady a iných faktorov. Tachometer už druhý rok nepoužívam, všetky vzdialenosti v okruhu 50 kilometrov poznám spamäti a lámať traťové rekordy už nepotrebujem, ani nedokážem. Obdivujem prírodu a keď zbadám niečo zaujímavé, tak si to vyfotím.

2010_04180011.JPG

Foťák mávam pri sebe len od svojich blogerských čias, aj to nie vždy. Brával som ho len cielene na určité akcie, párkrát som však jeho absenciu oľutoval, tak v posledných týždňoch ho už beriem aj na nákupy. Po návrate chvíľku pracujem v záhrade, veľmi sa však nepretrhnem, pretože po polhodine začína pršať.

V utorok ráno pri obvyklých procedúrach zisťujem, že dnes toho zase veľa nenarobím, totiž slabo, ale vytrvale prší. Nekompromisne využívam predpoludňajšiu dvojhodinovú dažďovú pauzu na bicyklovanie, manželka ma v tom podporí, veď v rozmoknutej zemi sa nedá rýpať. Po dobrom obede si dám obľúbené pivo značky "Pivo" z Lidlu (bicyklovať už dnes nebudem, zase sa rozpršalo) a dávam si obľúbenú siestu pri poludňajšom Rádiožurnáli (po pivku si zvyknem na pár minút aj zdriemnuť). Pri kávičke sadám k počítaču a vybavujem poštu. Pri predveľkonočnom upratovaní som naďabil na rozsiahlu  40-45-ročnú korešpondenciu s bývalými spolužiakmi zo svitovskej priemyslovky a pri jej čítaní som si uvedomil, že tohto roku by sme mali mať stretnutie 45 rokov po maturite. Sme skvelá partia, stretajúca sa každých 5 rokov, ja som ale naposledy chýbal. Mal som síce ospravedlnenú absenciu, akurát som utekal hrobárovi z lopaty, no ušiel som a oni ma už zrejme odpísali. V "skype" som podľa nájdeného adresára prelustroval všetkých spolužiakov, v štyroch prípadoch sa zhodovali meno, priezvisko aj miesto bydliska. Po týždni sa mi ohlásil Gabo M. z Prahy a o dva dni neskôr Hanka P. z Prešova. Potešili sa mi, aj ja im, stretnutie bude v septembri. Dozvedel som sa o troch úmrtiach spolužiakov, jednému z nebožtíkov som pred Veľkou nocou tiež poslal výzvu cez skajp. Čulá korešpondencia s Gabom, ale najmä Hankou pokračuje, veľmi sa teším na stretnutie. A tu je fotka zo stretnutia tuším pred 15 rokmi.

1995.jpg

V stredu sa zase od roboty nepretrhnem, Iľko naplánoval celodenný dážď. Dopoludnia, aby som nenahneval svoju milovanú polovičku, iniciatívne luxujem. Popoludní totiž hráme futbal v Pavlovciach nad Uhom a ja už patrím k inventáru mužstva, aj keď som futbal nikdy nehral. Je predohrávka 29. kola, v našej skupine, z ktorej už nie je kam vypadnúť, je zaradených až 15 mužstiev. V tej druhej skupine rovnakej súťaže z pravého brehu Laborca je síce len 10 mužstiev, ale funkcionárom z ObFZ vôbec neprekážalo zaradiť pravobrežné mužstvo Lesného do našej ľavobrežnej skupiny. Kvôli dažďu nepôjdem do Pavloviec na bicykli ako obvykle, zveziem sa s futbalistami. V Pavlovciach n/U, zemplínskej cigánskej veľmoci, sú až dva futbalové kluby. Ten náš súper je čisto cigánske mužstvo a s veľkým náskokom vedie tabuľku. Počasie je hrozné, ihrisko rozmoknuté, bude to ťažký zápas. Prichádzame na štyroch autách, chlapci sa v neustálom daždi prezliekajú pri autách (jeden z funkcionárov nám oznámil, že šatňu pre nás nemajú - nevadí, chlapci sú zvyknutí). Nastupujú všetci náhradníci (niektorým kľúčovým, najmä mladším hráčom sa v daždi do jamy levovej nechcelo). Náš najstarší hráč má 51 rokov, súperov 24. Po polčase 4:0 naši v neustávajúcom daždi smutne opúšťajú ihrisko.

2010_04150045.JPG

Zápas končí 6:0 podľa očakávania, povinnú jazdu máme za sebou. Zo striedačky ešte začiatkom zápasu vystupujem na chvíľu na tribúnu, snáď sa mi v tom daždi podaria nejaké lepšie zábery. No nedá sa tam dlhšie zotrvať, horné rady tribúny sú obsadené a do nižších radov vietor zanáša kvapky dážďa. To, čo zbadám, ma ohromí. Zo 100 divákov na tribúne asi 90 v šialenom tempe lúska slnečnicové semienka a  šupky vypľúva pred seba. V treťom rade zvrchu zotieram rukou šupky z lavičky na šírku zadku a sadám si. Dlho tam neobsedím, za chvíľu pocítim šupky za golierom, radšej sa vraciam na striedačku. Aspoň si divákov na pamiatku odfotím. Je 15. minúta zápasu, viem si predstaviť, ako to tam bude vyzerať po zápase.

2010_04150027.JPG

Po zápase sa cestou zastavujeme v krčme v Zemplínskej Širokej, chlapci si dávajú pivo, alebo kofolu, rozoberáme zápas. Mohlo to dopadnúť horšie, dobre, že sa v ťažkom teréne nikto nezranil. Po polhodinke šviháme domov, manželka už nažhavila počítač, pozná svoje povinnosti. Sťahujem fotky, je ich 80, kým sa stiahnu, stihnem sa na večerať. Obzerám, čo som nafotil, na ten dážď to nie je najhoršie. Zároveň fotky ostrihávam, podľa potreby zosvetľujem, tie nevydarené mažem. Zapínam JPEG Resampler, všetky fotky  upravujem na webovú veľkosť 640x480. Na tých 5 minút, kým sa upravia, sa vystriem na posteli vedľa počítača a sledujem televízne noviny, ktoré mi doteraz bežali za chrbtom. Upravené fotky posielam Ľubošovi, podľa želania aj iným záujemcom. Opäť sa natiahnem k televízoru, až kým mi nezabliká "skype". Ľuboš mi posiela údaje zo zápisu zápasu - zostavu, striedania, góly, žlté a červené karty, spolu vyberáme 2 najvhodnejšie fotky do obecnej webstránky. Komentár k zápasu mi pošle Ľuboš neskôr. Zabehanými postupmi všetko vkladám na podstránku Futbal - jar 2010, fanúšikovia aj futbalisti si môžu pozrieť priebeh zápasu aj s výborným Ľubošovým komentárom (Ľuboš - manažér, tréner, kapitán a brankár v jednej osobe, keď je kto chytať, tak aj výborný útočník).

2010_04150046.JPG

Vo štvrtok zase leje, vonku nič nenarobím. Sem-tam odídem od počítača a pomôžem s niečim manželke. Uprostred poludňajšej siesty mi manželka prináša do postele telefón. Volá obecný úrad, vraj niečo súrne. Potrebujú ešte dnes fotodokumentáciu, ako prílohu k žiadosti o eurofondy (Program rozvoja komunitnej sociálnej práce v obci). O 10 minút som tam, fotím komunitnú sociálnu pracovníčku a jej rómsku asistentku pri práci, ešte by to chcelo nafotiť nejaké cigančatá v neďalekej škole.

2010_04160024.JPG

Máme smolu, väčšina tried je už po vyučovaní, sú už len v 6. triede. Učiteľka vyžaduje súhlas riaditeľa, takže sa akcia trochu predľži. Idem domov, spracujem fotky, mailom ich posielam na obecný úrad. Ďalším mailom im posielam všetky fotky tmavšieho etnika zo svojho archívu, nech si vyberú. Dozvedám sa, že prvý mail ešte nedostali. Sťahujem všetky fotky na USB-kľúč, sadám na bicykel. Maily medzitým došli, niektoré fotky už majú aj vytlačené. Až teraz si uvedomujem, že počas mojej poludňajšej siesty prestalo pršať. Dokonca aj cesty už obschli, aj slnko vykuklo. Neváham, nasadím si prilbu, zbalím foťák a vyrážam nevedno kam. Nebudem sa opakovať, popis cyklovýletu je v mojom článku "Blesková fotoreportáž", ktorý spolu s mojim predchádzajúcim článkom "Moje cyklovýlety" zaradili admini do rubriky "SME si všimli".

V piatok pri kontrole pošty vidím, že mi po včerajšku opäť prišla zásielka fotiek od starého pána inžiniera, ktorého zápis v knihe návštev našej obecnej webstránky ma veľmi potešil. Prežil tu svoje detstvo a mladosť, má veľkú radosť z objavenia našej webstránky. Je mu len ľúto, že je na nej málo fotografií z najslávnejšieho obdobia úbrežského futbalu v rokoch 1951-53, kedy sme hrali krajskú súťaž a hrával aj on. To isté platí o najúspešnejšom období ochotníckeho divadla. Najväčšou odmenou za piplavú prácu pri spracovaní histórie obce a podkladov pre podstránku Rodáci, sú pre mňa vždy takéto momenty, keď sa ohlási natešený rodák. Preto som aj pánu inžinierovi v odpovedi v knihe návštev aj v osobitnom maile nadšene poďakoval za kontakt a poprosil ho o jeho spomienky, prípadne fotky z histórie, ktorej bol priamym účastníkom. Dostal som od neho včera 3 absolútne nepoužiteľné fotky, na ktorých boli len matné obrysy neznámych postáv. V odpovedi som sa mu ospravedlnil, že takýto materál na stránke nemôžem použiť, že zrejme boli fotky zle naskenované. Dnes som dostal to isté, len na jednej fotografii. Sú to 3 historické fotky, rozložené na kuchynskom stole a odfotené zrejme nie veľmi kvalitným foťákom a zle zaostrené. V siahodlhom maile mu trpezlivo vysvetľujem technické záležitosti a sľúbujem, že sa ešte raz pokúsim presvedčiť jeho rovesníka, vtedajšieho futbalového brankára a jediného fotografa v obci, teraz žijúceho v Michalovciach, aby sa prehrabal vo svojich archívoch. Konečne dážď ustál, prebehnem 30 kilometrov na bicykli a popoludní idem v gumákoch plieť jahody.

V sobotu je pekne, striedam počítač, bicykel a jahody, iné sa v záhradke ešte robiť nedá. Popoludní sa teším na mimoriadnu udalosť v živote obce. V kostole bude sobáš (čo je v posledných rokoch udalosťou samo o sebe) a bónusy sú, že sobášia až traja farári, ženích aj nevesta sú z našej obce, obaja vysokoškolsky vzdelaní a ženích je obecným hlavným kontrolórom. Všetko si pofotím, aj keď oficiálna fotografka a hlavne kameraman sa mi furt pchajú do záberu. Svadobčania ešte nezasadnú k svadobnému stolu na Zemplínskej šírave a už sú zväčnení na obecnej webstránke a majú moje zábery v mailových schránkach.

2010_04180018.JPG

V nedeľu je nádherne, striedam počítač, bicykel, kostol, poobede hráme futbal vo Vrbovci. Sadám na bicykel, idem po hlavnej ceste (kamióny nechodia) do Michaloviec. V Zalužiciach zisťujem, že mám časovú rezervu, odskočím sa pozrieť na šíravsku hrádzu. Urobím zopár záberov a vraciam sa na hlavnú cestu.

2010_04190004.JPG

2010_04190005.JPG

Musím prejsť krížom cez celé Michalovce, hrá sa na peknom ihrisku v Topoľanoch. Je to oveľa lepšie, ako v stredu v Pavlovciach. Súper je slabší, má zrejme ešte starších hráčov ako my, nastúpili sme v optimálnej zostave, vyhrávame 2:5. Na pivo sa s futbalistami nezastavujem, upaľujem na bicykli domov, aby som tých 23 klometrov stihol za denného svetla. Večer spracujem fotky, aktualizujem stránku a je koniec týždňa.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nezabudli sme a nesmieme zabudnúť

Dnes si pripomíname, prečo je dôležité, aby sa z našej pamäti nestratili príbehy z čias vojny.

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

A kto tu chce vojnu s Ruskom? (píše Michal Havran)

Nemusíme pripomínať, že nočný vlk a zajac je pôvodom kriminálny gang.


Už ste čítali?