reklama

Koločava, Sinevirské jazero a Mukačevský hrad

V predchádzajúcich troch článkoch som vám priblížil krásy ukrajinských Karpát. V záverečnom vás chcem oboznámiť s Koločavou a štvrtým dňom turistického zájazdu, počas ktorého sme navštívili jazero Sinevir a Mukačevský hrad.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Veľká podhorská obec Koločava sa nachádza v Zakarpatskej Ukrajine, vzdušnou čiarou vyše 100 km východne od Užhorodu. Je vtiesnená medzi Poloniny Piškoňa a Krásna a tvorí južnú časť Sinevirského národného parku. Zo severu zasahuje až ku Koločave najjužnejší vrch kamenných hôr Horhany Strimba. Sinevirský národný park je svojim charakterom prechodovou oblasťou medzi Horhanmi a Poloninami. Územie má značné vertikálne rozdiely, hlboké údolia, strmé svahy posiate kameňmi, husté lesy, kosodrevinu a horské lúky posiate brusnicami a čučoriedkami, typické pre Poloniny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

U nás je Koločava známa najmä vďaka dielu českého spisovateľa Ivana Olbrachta Nikola Šuhaj lúpežník. Olbracht začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia učil v tunajšej škole a príbeh Nikolu Šuhaja, odohrávajúci sa v Koločave a okolitých horách 10 rokov predtým, ho veľmi zaujal. Často sa rozprával s Nikolovým otcom, manželkou Eržikou i ďalšími pamätníkmi udalostí. V roku 1933 vydal knihu, ktorá preslávila spisovateľa, aj Koločavu a z Nikolu Šuhaja urobila legendu.

Pripomeňme si príbeh Nikolu Šuhaja, narodeného v koločavskej miestnej časti Suchar v roku 1897. V roku 1917 narukoval do Rakúsko-uhorskej armády a mal byť nasadený na ruský front. Pri prvej príležitosti dezertoval a skrýval sa v lesoch v okolí Koločavy. Maďarským žandárom sa dezertéra chytiť nepodarilo. V roku 1918 skončila 1. svetová vojna a s ňou aj monarchia. Nikola Šuhaj sa vrátil do rodného domu, oženil sa a takmer rok a pol žil usporiadane s manželkou Eržikou. Veľká bieda ho však koncom roka 1920 vyhnala na zbojnícke chodníčky. Po vzniku 1. ČSR, podobne ako na Slovensku, nebol v Podkarpatskej Rusi dostatok inteligencie, väčšinu miest v štátnej správe obsadili Česi. V Koločave vznikla Četnická stanice a četníci začali Nikolu pre krádeže syra na salašoch prenasledovať. Aj ho chytili a uväznili, jeho žena však podplatila četníka a ten ho nechal újsť. Vtedy už vznikla okolo Nikolu zbojnícka družina, ktorá vykrádala židovských obchodníkov a bohaté kostoly. Českým četníkom sa ho nepodarilo chytiť, pri prenasledovaní zastrelil Nikola štyroch z nich. Napokon vypísali na Nikolu Šuhaja odmenu 3000 korún, za čo sa dali kúpiť 2 kone. 16. augusta 1921 boli Nikola Šuhaj a jeho brat Juraj zradení a zavraždení svojimi druhmi. Opili ich vodkou, ktorú im doniesli, ubili ich sekerami a potom zavolali četníkov. Četníci si ubitých bratov vyfotili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
z dobových novín
z dobových novín (zdroj: internet)

Bratia Nikola a Juraj sú pochovaní na okraji koločavského cintorína. K hrobu je prístupový chodník od križovatky na Chust. Pri križovatke je socha baču, symbol Koločavy.

Obrázok blogu

Na opačnej strane križovatky je pamätník 2. svetovej vojny a pri ňom je šípka s označením "stežka ku Šuhaju".

Obrázok blogu

Cintorín je na kopci iba 100 metrov od pamätníka, po 50 metroch je tu ešte Múzeum koločavských vojakov internacionalistov s obrneným transportérom na streche. Celkove je v Koločave 20 rôznych sôch a pamätníkov a 10 múzeí.

Obrázok blogu

Chodník k Šuhajovi prechádza okolo starého vraku nákladného auta a po rebríku ponad plot vedľa zatvorenej bránky (tak nás inštruoval domorodec).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Hrob Nikolu Šuhaja a jeho brata Juraja je iba 50 metrov od plota pri vyšľapanom chodníčku, ostatné hroby sú až na kopci.

Obrázok blogu

Četnická stanice sa po rekonštrukcii zachovala dodnes, je z nej penzión s peknou krčmou. Keďže ju navštevujú prevažne českí turisti, personál ovláda celkom slušne češtinu. Českí turistickí značkári vyznačili v rokoch 2007 - 2008 väčšinu turistických chodníkov v okolitých kopcoch. V reštaurácii veľmi dobre a pre nás aj lacno varia. Ubytovaní sme boli v skromných dvojposteľových, trojposteľových a jednej štvôrposteľovej izbe so sprchami a WC na chodbe.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Koločava v smere od Sineviru začína miestnou časťou Horb, v ktorej je vedľa nového vyblýskaného kostola drevený kostolík sv. Ducha, na nádvorí ktorého sú pochovaní štyria českí četníci. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Nielen v Koločave, vo všetkých karpatských dedinách, sa po hlavnej ceste voľne pohybujú kravy a iné zvieratá. Prikladám ešte zopár obrázkov z miestnej komunikácie s potokom v koločavskej časti Horb, ktorou sme s kamarátom prechádzali po zostupe z Poloniny Piškoňa.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

V nedeľu ráno sme sa zbalili, nasadli na autobus a vyviezli sa na parkovisko pod jazerom Sinevir.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Horské jazero Sinevir má rozlohu vyše 5 ha, hĺbku 20 m a peknú legendu o jeho vzniku. Vir bol mladý chudobný horal a Siň krásna dievčina z bohatej rodiny. Jej rodičia ich láske nepriali, dali Vira v lesoch zabiť a zakopať. Siň zo žiaľu nad stratou milého naplakala plné jazero sĺz, ostrovček v jazere je vraj miesto, kde Siň sedela a plakala. Na brehu jazera je pekné drevené súsošie milencov.

Obrázok blogu

Okolo Jazera Sinevir je pekný chodník. Na chodníku je každých 20 metrov stolík predajcov sušených húb, lesných plodov, medu, rôznych zaváranín, džemov, lekvárov a iných domácich produktov. Nasledoval presun do Mukačeva, kde sme si prezreli Mukačevský hrad.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

V Užhorode sme sa zastavili v nákupnom centre pri letisku, kde som si za rohom vyfotil túto zaujímavú novú reštauráciu a definitívne zbalil foťák s vyše 1000 zábermi z ukrajinského štvôrdňového turistického zájazdu.

Obrázok blogu

Na schengenskú hranicu sme išli s časovou rezervou, pretože človek nikdy nevie, či tam bude čakať v ideálnom prípade hodinu, alebo aj štyri hodiny. Dopadli sme skvele, cez ukrajinsko - slovenskú hranicu sme prešli za poldruha hodiny. Našich priateľov zo stredného Slovenska ešte čakala cesta nočným rýchlikom, my východniari sme sa rozišli domov ešte večer. Zájazd sa vydaril, užili sme si za ideálneho počasia tri nádherné túry v zakarpatských Poloninách, pochutili sme si priamo na turistických chodníkoch na čerstvých zrelých plodoch brusníc a čučoriedok. Precestovali sme cez zaujímavú krajinu, dediny a mestečká Zakarpatskej Ukrajiny stovky kilometrov. Štvordňový zájazd (autobus, ubytovanie s polpenziou) nás pritom stál iba 58 eur na osobu. Personál v penzióne Četnická stanice v Koločave sa k nám správal veľmi ústretovo, strava bola veľmi chutná a na rozlúčkovú večeru nám majiteľ penziónu daroval štvorlitrový demižón tvrdého alkoholu. Ďakujem všetkým účastníkom zájazdu za priateľskú atmosféru a organizátorovi Ivanovi za sprievodcovské služby a zorganizovanie zájazdu!

Ján Serbák

Ján Serbák

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  837
  •  | 
  • Páči sa:  2 060x

Dôchodca s pestrou škálou záujmov. Zoznam autorových rubrík:  GenealógiaTuristikaCykloturistikaCestovanieFotoreportážeSúkromnéNezaradenéAko to vidím jaStoročné novinyŠariština

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu