Gelnica

Autor: Ján Serbák | 6.5.2016 o 20:01 | (upravené 6.5.2016 o 20:08) Karma článku: 8,23 | Prečítané:  750x

Mestečko Gelnica s bohatou banskou tradíciou je centrom Hnileckej doliny. Rieka Hnilec pramení pod Kráľovou hoľou, preteká južným okrajom Slovenského raja a Volovskými vrchmi a po 75 km sa vlieva do Hornádu v Margecanoch.  

S pribudajúcimi rokmi uprednostňujem kolektívnu turistiku pred individuálnou. Ak sa mi neponúka možnosť zaujímavej kolektívnej turistiky v horách, podnikám nenáročné výlety vlakom na miesta, ktoré som doposiaľ nemal možnosť navštíviť. Tentoraz som sa vybral do Gelnice, jediného okresného mesta na východnom Slovensku, ktoré nepoznám. Cez Gelnicu som v minulosti síce párkrát prechádzal rýchlikom cez Hnileckú dolinu a Horehronie do Banskej Bystrice, ale nikdy som sa tam nezastavil. 

Ako obvykle, z domu som sa vybral o pol piatej ráno k prvému autobusu na železničnú stanicu v Michalovciach. Po prestupoch v Košiciach a Margecanoch som pred pol deviatou bol v historickom baníckom mestečku Gelnica. Aby som sa rozhýbal a pozrel sa na mestečko z vtáčej perspektívy, hneď som si to namieril na nevýrazný hradný kopec so skromnými pozostatkami hradných múrov hradu z 13. storočia.

Hrad bol zničený v roku 1527 počas bojov o uhorský trón medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským. Ferdinand daroval zničený hrad Alexejovi Thurzovi, ktorý hrad obnovil a zväčšil. Počas stavovských povstaní bol aj Thurzov hrad úplne zničený. Od roku 1765 slúžil hradný areál na výcvik gelnických husárov. Materiál z hradných múrov sa na prelome 18. a 19. storočia použil na výstavbu radnice.  

Na hradný kopec som vystúpil po úzkom turistickom chodníčku, dole som zišiel po ceste.

Po tatárskom vpáde v roku 1241 prišlo do Gelnice a okolia hlavné jadro nemeckej kolonizácie z Bavorska, Durínska a Porýnia. Vedľa spišskej saskej provincie sa vytvorilo v údolí Hnilca spoločenstvo baníckych obcí. Centrom  týchto obcí sa stala Gelnica, ktorej panovník Béla IV. už v roku 1264 udelil mestské práva. 

V centre mestečka je historická budova radnice, dnes Banícke múzeum. Budova bola postavená v roku 1802. Vznikla z renesančného jadra pričlenením ďalších budov v duchu tereziánskeho baroka. Nad portálom sa vypína mohutná baroková veža. Banícke múzeum bolo otvorené v roku 1963. 

Už od 13. storočia sa v Gelnici ťažila medená ruda, v menšom množstve aj zlato, striebro, olovo, ortuť a železná ruda. V čase najväčšieho rozkvetu medenorudného baníctva v 18. storočí sa v Gelnici ťažila polovička uhorskej medi. V gelnických baniach pracovalo až 400 baníkov. Známi boli aj gelnickí klinčikári, vyrábajúci v kováčskych dielňach klince lodné, šindľové, latovkové, zámkové a obuvnícke. V roku 1870 tu 360 majstrov, 90 tovarišov a 95 učňov vyrábalo ročne až 90 miliónov klincov. Šikovný klinčiar dokázal za 12 hodín vyrobiť až 2000 klincov. Okrem klincov sa tu vo veľkom vyrábali aj reťaze. K úpadku baníctva a hutníctva došlo v Hnileckej doline počas hospodárskej krízy v medzivojnovom období a už vtedy dostala dolina prívlastok "hladová".

Významnou kultúrnou pamiatkou je rímskokatolícky kostol zo 14. storočia.

Kamenný most nad riekou Hnilec bol postavený v rokoch 1837 až 1845. Masívna dvojarkádová stavba z lomového kameňa mala zabezpečiť možnosť prechodu cez rieku aj v čase povodní. Hnilec sa často vylieval, bola potrebná masívna stavba, ktorá odolá prudkým návalom vôd. Most prešiel v roku 1974 rekonštrukciou Pamiatkostavu Levoča, dnes ho využívajú len chodci a cyklisti.

Po druhej svetovej vojne sa postupne obnovovala práca v priemyselných podnikoch. Bane prešli zoštátnením, továrne a píla pod národnú správu. Továreň, ktorá prechodne vyrábala mechanické hračky, prešla na výrobu strojov pre potravinársky priemysel. V rámci obnovy Slovenska sa začal rozvíjať aj okolitý priemysel a podstatne sa zvýšila zamestnanosť obyvateľov. Dnes je Gelnica aj s celým údolím Hnilca opäť hladovou dolinou, jej šanca je v rozvoji cestovného ruchu. Ako som sa dočítal, okres Gelnica je najlesnatejším okresom Slovenska s podielom 74 % lesov z celkovej plochy okresu. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Váhostav dostal pokutu za schránkové firmy, majiteľom je Široký

Úrad pre verejné obstarávanie udelil stavebnej firme Váhostav pokutu za neprehľadnú vlastnícku štruktúru, Široký je skutočným vlastníkom podniku.

EKONOMIKA

Štát zmení výpočet dôchodkov. Ešteže tak, odkazujú seniori

Od budúceho roka sa mali dôchodky zvyšovať len podľa rastu cien.

SVET

Čo sa stalo s poľskou armádou? Nad skúsenosťami prevláda lojalita

PiS sleduje vlastné politické ciele aj v armáde.


Už ste čítali?