Zo Smolenického zámku na Záruby - najvyšší kopec Malých Karpát

Autor: Ján Serbák | 24.7.2015 o 19:26 | (upravené 4.8.2015 o 20:17) Karma článku: 7,92 | Prečítané:  797x

Ako starého turistu ma lákajú najmä kopce. Počas týždňového pobytu v Trnave som si napriek horúčavám naplánoval spojiť návštevu Smolenického zámku s výstupom na Záruby (768 m n.m.). 

Smolenický zámok som si ponechal na neskôr, aj tak ho otvárajú až o desiatej. Najprv, kým nevystúpi teplota na neznesiteľné hodnoty, absolvujem výstup na najvyšší vrch Malých Karpát. Turistický chodník na Záruby prechádza zámockým parkom.

Po Čertov žľab sa vystupuje lesom po modrom chodníku. Chodník je veľmi dobre značený, okrem oficiálnych turistických značiek pri chodníku visia biele stuhy. 

Po hodinovom výstupe pekným lesom s miernym prevýšením sme za hodinku na križovatke Čertov žľab. 

Po krátkom výstupe po zelenej značke do sedla Záruby, obchádzajúc a prekračujúc záľahy pováľaných stromov, začínam tušiť, prečo sa vrch volá Záruby. Cesta k nemu je poriadne zarúbaná. Vzdialenosti na smerovníkoch sú tu dosť nezvyčajne označené presne na minúty a musím priznať, že na mojich 69 rokov tak akurát. Ešte pred desiatimi rokmi som zdolával turistické chodníky priemerne za 80 percent vyznačených časov.

Turistické križovatky a smerovníky na nich sú tu tak nahusto, že zablúdenie tu nikomu nehrozí. Sme na hrebeni Malých Karpát, ktorým prechádza červene značená Štefánikova magistrála z Devína na Bradlo. Už len 5 minút po magistrále a sme na najvyššom vrchu Malých Karpát. Oproti túram vo vyšších horách je to len dvojhodinová prechádzka s prevýšením 476 metrov.  

Zdá sa, že v roku 2012 cca 5 metrov vysoký drevený dvojkríž natreli na čierno, spodnú časť zaizolovali asfaltom a spevnili ukotvenie v skale betónom. Na dolnom ramene dvojkríža je rok 1991, zrejme vtedy ho postavili.

Na žrdi smerovníka je schránka s vrcholovou knihou. V posledných dňoch je v knihe 5 - 8 zápisov denne. Pri výstupe ani na vrchole som nestretal nikoho, pri zostupe 5 skupín. 

Vyhliadka je zo Zárub mizerná, zakrývajú ju stromy.

Po zostupe som sa zastavil na Smolenickom zámku. Zámok bol postavený na mieste niekdajšieho strážneho hradu zo 14. storočia. Hrad začiatkom 19. storočia vyhorel, zostali z neho len ruiny, z ktorých vyčnievala päťboká hlavná veža a bašty vonkajšieho opevnenia. Poslední majitelia hradu Pálffyovci začali na hradných ruinách stavať terajší Smolenický zámok. Prvé práce na zámku sa začali v roku 1877 úpravou bášt. Zámok bol dostavaný až po roku 1945, keď sa majiteľom zámku stal štát. Zámok bol po dostavaní v roku 1953 odovzdaný Slovenskej akadémii vied, ktorej patrí dodnes. V súčasnosti je to kongresové centrum SAV, poskytujú sa tu aj hotelové služby. Verejnosti je Smolenický zámok sprístupnený v júli a auguste od 10. do 18. hodiny. Okrem nádvoria a záhrady sú turistom sprístupnené len dve miestnosti a veža. 

Vstupenky na prehliadku zámku (dvoch miestnosti, ale najmä veže s peknou vyhliadkou do okolia) sa predávajú na dolnom nádvorí vpravo. Prekvapilo ma, že pri otváracej dobe 10:00 - 18:00 hod., už o pol dvanástej ceduľa na okienku pokladne oznamovala obedňajšiu prestávku. Keďže teplota vzduchu neúprosne stúpala, dofotil som exteriér zámku a vyhliadku z veže som oželel.

Pod zámkom pri neskororenesančnom kostole, vysvätenom v roku 1644, je mohutný chránený strom. Je to lipa malolistá, vysadená pri príležitosti vysvätenia kostola, má teda už 371 rokov. Lipa je na svoj vek celkom zachovalá, vyrástla do výšky 23 metrov a obvod kmeňa má 653 centimetrov. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?