Slovanské hradisko v Mikulčiciach

Autor: Ján Serbák | 29.5.2015 o 14:14 | (upravené 30.5.2015 o 20:50) Karma článku: 9,45 | Prečítané:  709x

Najrozsiahlejšie archeologické nálezisko v Českej republike z čias Veľkej Moravy sa nachádza na pravom brehu rieky Morava južne od Hodonína.

Prvý prieskum a popis lokality Mikulčice - Valy uskutočnil ešte v roku 1888 moravský archeológ Maška. Zaznamenal tu rozsiahle opevnenie so zreteľnou priekopou a množstvom črepov z keramiky. Systematický archeologický výskum tejto lokality prebiehal v rokoch 1954 - 1993 a jeho výsledkom bolo množstvo dôkazov o jednom z najväčších hradiskových sídel so znakmi mestského usporiadania z obdobia Veľkej Moravy. Nálezy nasvedčujú tomu, že práve tu sídlil mocný rod Mojmírovcov a hradisko bolo dôležitým mocenským a obranným centrom ríše.  

Veľkomoravský hrad s rozsiahlym podhradím na ostrovoch v riečisku Moravy sa rozprestieral na ploche 50 hektárov. Našli sa základy kniežacieho paláca, 12 kamenných kostolov, pohrebisko s 2500 hrobmi, pozostatky mohutného valu, 3 kolových mostov a množstvo artefaktov z predmoravského a moravského obdobia. Archeologický výskum stále pokračuje, postupne sa sprístupňujú ďalšie objekty a nálezy. 

1. mája 2015 otvorili nové návštevnícke centrum - Pavilón I s 30-metrovou vyhliadkovou vežou. Areál je pre návštevníkov otvorený okrem pondelka od 9:00 do 17:00 hod, cez víkend o hodinu dlhšie. K dispozícii je 6 druhov prehliadok za poplatok 60-140 Kč pre dospelého a 40-100 Kč pre dôchodcov, deti a študentov, deti do 6 rokov majú vstup zdarma. Zaplatili sme si prehliadku so sprievodcom do pavilónov I a II a voľnou prehliadkou celého areálu za 100/60 Kč. Program začal výstupom po železných točivých schodoch na 30 metrov vysokú vyhliadkovú vežu. Výhľad z veže stál za námahu, aj keď veľa odkrytých základov veľkomoravských objektov z nej nevidieť, pretože je umiestnená excentricky v návštevníckom centre na jednom z podhradí. 

Po zostupe z vyhliadkovej veže sme si v návštevníckom centre pri mapách vypočuli zaujímavo podanú históriu Veľkomoravskej ríše a náleziska v Mikulčiciach. 

Sprievodné slovo sprievodkyne pokračovalo aj vonku pri informačných paneloch. Nasledoval vstup do zastrešeného objektu Pavilón II - Kostol.

Sú tu zakonzervované základy druhého z dvanástich mikulčických kostolov a trinásť otvorených kostrových hrobov. Od roku 2008 je v tomto pavilóne stála expozícia "Veľkomoravské Mikulčice - Druhý kostol a sakrálna architektúra kniežacieho hradu". Architektonické riešenie pavilónu spočíva vo vytvorení stemneného scénického priestoru, zdôrazňujúceho jednotlivé exponáty. Využíva sa k tomu svetelná, zvuková a projekčká technika. Audiovizuálny program vedie návštevníkov k znovuobjaveniu historického kontextu, k pochopeniu významu a genia loci miesta.  

Usadili sme sa na stoličkách, sprievodkyňa vyšla von na čerstvý vzduch a privrela za sebou dvere. Na polhodinu sme zostali v temnom priestore s nízkym zrkadlovým stropom sami. Dokonalé stropné zrkadlo, odrážajúce základy veľkomoravského kostola ma tak zmietlo, že som zrkadlo nezbadal a myslel som si, že na strope je vymodelovaný zrkadlový obraz základov. Záhrobným hlasom moderátora a sklopením dvoch premietacích plátien zo stropu začal fascinujúci audiovizuálny program. Po skončení programu sme mierne uzimení v ľahkom oblečení vyšli na slniečko a absolvovali obhliadku areálu s odkrytými základmi veľkomoravských objektov, najmä kostolov.

K mikulčickému hradisku tématicky patrí aj najstarší kostolík v strednej Európe - kostolík sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch, na slovenskej strane rieky Moravy. Na českej strane sa už od roku 2006 hovorí o premostení Moravy lavičkou pre peších a cyklistov. Pre realizáciu tohto projektu je nutná okrem financií aj spolupráca Slovenska. Dúfam, že sa tento projekt podarí čoskoro zrealizovať, vzdialenosť medzi týmito veľkomoravskými objektami by sa lavičkou skrátila na cca 2 - 3 kilometre. Teraz je to najbližšie cez Hodonín a Holíč. My sme sa presunuli do Kopčian južnou okľukou cez Rakúsko, pretože cez Holíč sme do Mikulčíc prišli. A tu je už náš najstarší kostolík z 9. storočia. Kým z mikulčických kostolov sa zachovali iba základy, z nášho sa zachovali celé múry, čo nám bratia Česi závidia.

Doplnené 30.5.2015:

Že kostolík v Kopčanoch patrí k mikulčickému nálezisku nielen tématicky, som sa dodatočne dozvedel na základe diskusného príspevku pod týmto článkom. Prečítal som si odkaz diskutéra  s nickom http://www.hradiska.sk/search/...

Kopčany - Slovenská časť Mikulčíc Kopčany sa v období veľkomoravskom podieľali na rušnom živote veľkomoravského centra na Valoch, ktorého jadro bolo vzdialené do 1,5 km od roľnícko – pastierskych osád nachádzajúcich sa v dnešnom chotári obce. Tak mohutné veľkomoravské centrum ako boli Valy by bolo nepredstaviteľné bez závislého roľníckeho obyvateľstva, ktorého osady obklopovali Valy na rozlohe asi štyridsať štvorcových kilometrov. Na ceste od komplexu hradného centra – Valov, smerom k Holíču sa nachádzal celý rad drobných poľnohospodárskych i remeselníckych osád s pohrebiskami umiestnenými na pieskových pahorkoch. Z hľadiska súčasného archeologického výskumu vyplýva, že Valy boli bližšie ku Kopčanom ako k dnešným Mikulčiciam, že jediná „otvorená brána“ viedla z hradiska na východ, t.j. Valy boli prístupnejšie z Kopčian a to viacerými cestami, a teda mohli dostať prediktát kopčiansko-mikulčické, ak nie kopčianske Valy (Štefan Janšák). „Hlavné rameno rieky Moravy tieklo od veľkomoravského opevneného mesta tri aj štvrť kilomentra na západ, pod piesčitou terasou, na ktorej sú rozložené dnešné obce Lužice, Mikulčice a Moravská Nová Ves. Z toho vyplýva, že mesto na Valoch ležalo na jej ľavom brehu... opevnené mesto na Valoch gravitovalo zemepisne i hospodársky k dnešnému územiu Slovenska... podrobným výskumom sa ukázalo, že na čiare Valy – dnešná obec Mikulčice niet ani jednej osady z obdobia veľkomoravského, čiže v tých časoch bol tam tri a pol kilometra široký močiar“ (Š. Janšák – Brány do dávnoveku).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?