Nedávno som si so záujmom prečítal článok o nadšenom dobrovoľníkovi Martinovi Sárossym (po slovensky Šarišským). Tento mladý nadšenec si v roku 2007 splnil svoj detský sen a mesiac žil na Šarišskom hrade v historickom stane, ktorý si dal ušiť. K dispozícii mal elektrocentrálu a pripojenie na internet, písal denník a zverejňoval ho. Areál hradu bol v tom čase úplne zarastený krovinami, ktoré Martin vysekával a zároveň spočítaval turistov. Postupne sa k nemu pridávali ďalší nadšenci a tak vznikla dobrovoľnícka skupina, ktorá na hrade pôsobila 5 rokov. V roku 2011 bol naštartovaný pilotný projekt obnovy hradu s pomocou nezamestnaných. Martin Sárossy sa začal venovať obnove ďalších šarišských hradov a tak prispel k vytvoreniu Prešovskej hradnej cesty, ktorá pozostáva zo šiestich hradov (Šariš, Kapušany, Šebeš, Zbojnícky hrad, Obišovce, Lipovce).
Veľmi ma potešilo, keď som dostal pozvánku od michalovských gymnazistov na sobotňajší výlet na hrady Kapušany a Šariš. Po absolvovaní prehliadky Kapušianskeho hradu, o ktorom som písal posledne, sme sa presunuli do Veľkého Šariša, známeho svojim pivovarom.
Z parkoviska pod hradom sme vystúpili na hrad po pohodlnej asfaltovej ceste, výstup trval približne hodinu. Ešte pred vstupom do hradného nádvoria sú zreteľné výsledky na rekonštrukcii hradných múrov a bášt, ktorých je až 14.
Hrad ma prekvapil svojou rozľahlosťou a peknou úpravou.
Hradu dominuje centrálna hranolová veža (donjon) s rozmermi 13,2 x 13,2 metra a hrúbkou múrov 4,5 metra.
Do veže sa vchádza meter vysokou dierou v múre a vystupuje po rebríkoch, neviem, ako sa to podarilo tejto neveste vo svadobných šatách.
Z veže je nádherný výhľad do širokého okolia, aj na celý areál hradu.
V prístrešku pod červenou strechou je zbierka nálezov keramiky z hradu.
Ha hrade Šariš sme strávili pekné odpoludnie, na rozdiel od väčšiny hradov sa tam dá aj príjemne posedieť uprostred vykosenej zelene medzi hradbami a pozrieť si všetky zákutia.
Foto: Gabi Sabo a Ján Serbák
