Svetový deň turizmu v Tatrách

Autor: Ján Serbák | 28.9.2014 o 11:00 | (upravené 30.9.2014 o 13:50) Karma článku: 9,03 | Prečítané:  658x

Za svetový deň turizmu bol vybraný 27. september počas tretieho valného zhromaždenia Svetovej organizácie turizmu (UNWTO) v roku 1979. UNWTO vybrala 27. september zámerne, vtedy sa vraj končí hlavná turistická sezóna na severnej pologuli a začína na južnej. Gymnázium Pavla Horova v spolupráci s našim Prvým michalovským klubom slovenských turistov si na tento deň naplánovali túru zo Starého Smokovca na Téryho chatu a do Sedielka, najvyššie položeného z turisticky sprístupnených sediel v Tatrách (2372 m n.m.).

Keďže som tohto leta veľa túr neabsolvoval, na túto túru som sa vyslovene tešil. Sedielko som cca pred 20 rokmi prešiel oboma smermi (z Tatr. Javoriny do Smokovca aj opačne), na Téryho chate som bol naposledy pred 15 rokmi pri prechode cez Priečne sedlo. Predpoveď počasia na deň túry bola po celý týždeň priaznivá, až v predvečer túry predpovedali pre sever Slovenska dopoludnia občasné prehánky, popoludní sa malo vyjasniť. Meteorológovia sa bohužiaľ opäť zmýlili, vo Vysokých Tatrách neboli dopoludnia občasné prehánky, ale od pol desiatej do večera celodenný slabý dážď.

Do Smokovca sme prišli o deviatej dvomi autobusmi, čas odchodu sme si stanovili na 17. hodinu. Oddelila sa od nás 6-členná skupinka mladých turistov, ktorá sa odviezla autobusovým spojom do Javoriny. Zvolili prechod Sedielkom zo severu na juh, kým mi ostatní sme išli na otočku (Smokovec - Sedielko a späť). V polovici výstupu na Hrebienok začalo poprchávať. Pláštenky si väčšina z nás zatiaľ nenavliekala, človek sa pri výstupe v pláštenke extrémne potí a je niekedy viac mokrý, ako bez pláštenky. Nepriaznivý vývoj počasia sa nám na Hrebienku odvďačil peknou dúhou.

Chodník z Hrebienka k Reinerovej chate, upravený aj pre vozičkárov, je na niektorých miestach už aj vydláždený dlažbou.

Na ostrej zatáčke pred Zamkovského chatou priamo na chodníku sedela líška, neuhýbajúca pred davmi turistov ani o centimeter. Sedela tam aj o pár hodín neskôr pri našom návrate z túry, turisti ju krmili priamo z ruky, hocičo nezjedla, vyberala si z bohatého sortimentu. 

Tesne pred našim príchodom na Zamkovského chatu dážď zosilnel. Skryť pred dažďom sa nebolo kam, interiér chaty bol beznádejne preplnený, rovnako aj všetky vonkajšie prístrešky, na polovičku vonkajších stolov pršalo. Masy turistov prichádzali a odchádzali, väčšina z nich nadávala na počasie a na chýbajúce odkvapové rúry na chate. Aj poslední nepriatelia plášteniek včítane mňa ich boli nútení vytiahnuť z dna vaku. Pokiaľ som na sólo túre, keď nadíde čas, že musím vytiahnuť pláštenku, zvyčajne výstup na kopec preruším a vrátim sa najkratšou cestou do sucha. Tentoraz som toto pravidlo porušil, pretože väčšina z našej výpravy pokračovala vo výstupe na Téryho chatu. Zbalil som teda foťák do vaku a navliekol na seba aj vak pláštenku - pelerínu. Opatrne som vystupoval po klzkých kameňoch pomalým tempom, aby som neprepotil aj ten zvyšok suchých vlákien na svojom oblečení. Stále som dúfal, že prestane pršať a dôjdem aspoň na Téryho chatu, na Sedielko som už ani nepomýšľal. Asi v tretine záverečného stúpania som sa spýtal zostupujúceho Čecha, či pri chate prší, alebo sneží. Jeho odpoveď znela: "Je to tam špatný, je tam moc snehu a do toho prší, je z toho kaše a klouže to. A je tam halda lidí, není se kam schovat před deštem." Keďže som bol na Téryho chate už desaťkrát, rozhodol som sa vrátiť. Pri návrate som stretol kamaráta Zdena, ktorý vystupoval posledný. Po mojich informáciach sa vrátil aj on. Času do odchodu autobusu sme mali dostatok, tak sme sa zastavili na stále preplnenej Zamkovského chate, na stojáka sme sa zahriali rumom a posedeli sme si až na Rainerke, kde bolo prekvapujúco aj miesto pri stole.

Teraz priložím zopár fotiek z výstupu na Téryho chatu od kolegu Gabiho Saba, ktorý na chatu došiel.

Na Rainerovej chate som sa konečne prezliekol do suchého, vybral z vaku foťák, nasadil pláštenku a išli sme k Studenovodským vodopádom. Dole pri vodopádoch som už pár rokov nebol, prekvapil ma nový lepší výhľad a množstvo suchých a polámaných stromov. Vďaka zvýšenému prietoky vody bol pohľad na hučiace vodopády uchvacujúci, po nevydarenej túre aspoň niečo pozitívne.  

Po obhliadke vodopádov sme sa ešte zastavili v Bilíkovej chate, obaja sme okolo nej išli už stokrát, ani jeden z nás však nikdy nebol v jej interiéri.

S vylepšenou náladou sme pomaličky zišli k autobusu do Smokovca. Počas zostupu dokonca konečne prestalo pršať. Počkali sme polhodinku na štvoricu našich turistov, ktorí absolvovali ťažkú túru z Javoriny cez Sedielko do Smokovca. Dvaja z pôvodnej šestice to pod vrcholom Sedielka vzdali (vietor a mokrý šmykľavý sneh) a vrátili sa do Tatranskej Javoriny. Väčšina našej výpravy vystúpila za nepriaznivých podmienok na Téryho chatu, na Sedielko už nepokračovali, vrátili sa späť k autobusu.

Napokon zopár fotiek od kolegu Mareka Baliho, ktorý absolvoval so skupinkou prechod Sedielkom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?