Múzeum v Červenom Kláštore

Autor: Ján Serbák | 3.7.2014 o 23:42 | (upravené 5.7.2014 o 21:21) Karma článku: 7,20 | Prečítané:  882x

Národnú kultúrnu pamiatku Múzeum Červený Kláštor nemožno obísť, ak zavítate do Pieninského národného parku, alebo priamo do jeho centra - obce Červený Kláštor. Obec vznikla rozdelením katastra obce Lechnica, a názov prevzala od chýrneho kláštora. Kláštor sa pôvodne volal Lechnický, až neskôr dostal názov podľa neomietnutých červených tvárnic podstrešných ríms kostola a kaplniek.

Na sútoku Lipnického potoka a Dunajca v údolí sv. Antona stála podľa mienky historikov už v 11. storočí pustovňa. Terajší kláštor na tomto mieste založil magister Kokoš z Brezovice, ktorý podľa rozsudku zmierovacieho súdu z roku 1307 bol povinný za zabitie Fridricha z Hrhova založiť 6 kláštorov. V zmysle rozsudku v roku 1319 vyčlenil magister Kokoš 62 lánov zeme zo svojej skôr založenej obce Lechnica a daroval ich na tento účel kartuziánom zo Skaly útočišťa, terajšieho Kláštoriska v Slovenskom raji. Kartuziáni začali v roku 1320 s výstavbou kláštora. Kláštor už v 14.storočí dostal právo mlyna, rybolovu, varenia piva a iné výsady a dotácie. Hospodársky sa veľmi rýchlo vzmáhal a kupoval ďalšie majetky. V rokoch 1431 a 1433 ho dvakrát obsadili husiti, v roku 1545 ho prepadli vojská hradu Niedzica a neprospela mu ani doba bojov o uhorský trón po bitke pri Moháči. Kláštor pomaly upadal a mnísi sa odsťahovali do Poľska. V roku 1563 za reformácie kláštor zrušili.

Noví majitelia kláštorného panstva sa viackrát zmenili. V roku 1699 kláštor kúpil nitrianský biskup Ladislav Maťašovský, ktorý ho v testamente daroval benediktínskej reholi - kamaldulom. Kamalduli, podobne ako kartuziáni, patrili k najprísnejším pustovníckym reholiam. Obývali samostatné domčeky - cely v uzavretej časti kláštora. Platila pre nich zásada mlčanlivosti, nosili biely habit a striedmo sa stravovali. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, zahradkárstvom, rybolovom a liečiteľstvom. Kamalduli kláštor vlastnili od roku 1711 do roku 1782, kedy ho museli opustiť v dôsledku zrušenia žobravých rádov panovníkom Jozefom II.

Kláštor začal pustnúť a jeho úpadok sa nezastavil ani po roku 1820, keď ho František I. daroval gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove. Dielo skazy dokonal zničujúci požiar v roku 1907. Komplexná rekonštrukcia kláštora začala v roku 1956, v roku 1966 v ňom bola otvorená expozícia Východoslovenského múzea v Košiciach, reštaurácia a ubytovňa. V rokoch 1967- 1984 som bol v múzeu niekoľkokrát, teraz som ho navštívil po 30 rokoch. 

Areál Červeného kláštora bol v roku 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Dominantou kláštorného areálu je gotický jednoloďový Kostol svätého Antona Pustovníka s bočnými kaplnkami. Jeho stavbu začali po roku 1360. Pamätám si kostol spred 30 - 50 rokov, keď bolo vidieť len náznaky fresiek na stenách a bolo tam zopár popraskaných drevených sôch. Teraz, keď bola v roku 2007 ukončená prvá etapa náročných reštaurátorských prác, kostol sa zmenil na nepoznanie.

Kláštorná budova s krížovou chodbou bola pristavaná k severnej strane kostola po roku 1400. Muzeálna expozícia tu približuje históriu a kláštorný život mníchov, ako aj vzácne umelecko-historické pamiatky.

Počas kamaldulského obdobia (1711 - 1782) vzniklo v kláštore významné literárno-prekladateľské a jazykové centrum. Výraznou osobnosťou tohto centra bol archivár páter Romuald Hadvabný. Zostavil Slovník latinsko - slovenský so stručnou gramatikou v roku 1763, preložil do slovenčiny náboženské piesne a bol spoluautorom prekladu Písma svätého do západoslovenského jazyka z roku 1750.

Najznámejším a najvýznamnejším kamaldulským mníchom bol fráter Cyprián, vlastným menom Franz Ignatz Jäschke. Narodil sa v rodine krajčíra v roku 1724 v Sliezsku, študoval vo Wroclawe. Bol to všestranne vzdelaný muž, zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou, mechanikou a kozmológiou. Žil vo viacerých kláštoroch, aj v Taliansku, kde získal botanické a bylinkárske vedomosti. Do Červeného Kláštora prišiel ako 32-ročný skúsený liečiteľ - lekár, lekárnik a botanik. Tu žil nasledujúcich 19 rokov až do svojej smrti. Medzi exponátmi múzea je kópia známeho Cypriánovho herbára, originál je v múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Pred desiatkami rokov, ak som mal správne informácie, originál herbára bol v Červenom Kláštore. Herbár obsahuje 283 originálov liečivých bylín. Pri každej z nich je napísaný názov po latinsky, nemecky, poľsky, grécky a slovensky.

Kamalduli zriadili na prvom poschodí konventu lekáreň, ktorej správcom bol celých 19 rokov chýrny ránhojič Cyprián. Kláštorná lekáreň sa stala známou v širokom okolí. Cyprián vedel výborne naprávať zlomeniny, púšťať žilou, liečil odvarmi z bylín, tinktúrami a čajmi. Teraz je expozícia lekárne v Cypriánovom domčeku.

 

V areáli kláštora za hrubými múrmi boli okrem kostola a pristavanej kláštornej budovy, domčeky  pre priora a pre jednotivých mníchov s priľahkými záhradkami. Vzácna je Hodinová veža.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?