Ľubovniansky hrad

Autor: Ján Serbák | 30.6.2014 o 17:25 | Karma článku: 8,64 | Prečítané:  694x

Čiastočne zrekonštruovaný hrad nad mestom Stará Ľubovňa je dominantou Ľubovnianskej kotliny. Vznikol koncom 13. storočia ako hraničný strážny hrad, chrániaci obchodnú cestu do Poľska.

V roku 1412 uhorský kráľ a rímsky cisár Žigmund Luxemburský podpísal na Ľubovnianskom hrade mierovú zmluvu s poľským kráľom Vladislavom II. Jagelovským. Zároveň podpísali zmluvu o pôžičke, ktorou Vladislav požičiava Žigmundovi 37 000 kôp českých strieborných grošov na vojnu proti Benátkam. Právne bola pôžička zabezpečená zálohovaním 16 spišských miest (presnejšie 13 miest a 3 hrady aj s podriadenými dedinami). Do rozsiahleho zálohového územia nepatrili najväčšie spišské mestá Levoča a Kežmarok. Zálohové územie zostalo súčasťou Uhorska, ale dane z neho sa odvádzali Poľsku. Spravovali ho poľskí starostovia, ktorí mali sídlo na Ľubovnianskom hrade. Spišský záloh ukončila až po 360 rokoch v roku 1772 panovníčka Mária Terézia. Význam Ľubovnianskeho hradu tak upadol, využívali ho ako kasárne, neskôr ako sklad. V roku 1819 štát predal hrad Reiszovi, ktorého rodina ho pre nákladnú údržbu po 55 rokoch prenechala mestu. Mesto Stará Ľubovňa hrad v roku 1883 odpredalo poľskému grófovi Zamoyskému, ktorý v roku 1930 opravil kaplnku a obytné priestory na južnej terase. Od roku 1945 je hrad vo vlastníctve štátu, zrekonštruované priestory sa využívali ako škola v duchu doby. Od roku 1971 začal na hrade archeologický a architektonický výskum, v súčasnosti sa hrad postupne opravuje.

Pohľad na hrad z cesty od Prešova a z mesta Stará Ľubovňa.

Cestu od skanzenu k hradu lemujú mohutné pagaštany.

Milo ma prekvapilo, že ani v skanzene, ani na hrade sa neplatí za fotenie.

Brigádničky na hrade aj v skanzene pracujú v dobových kostýmoch.

V zastrešených priestoroch aj na nádvorí sú exponáty múzea.

Poľské korunovačné klenoty z roku 1320, vyrobené pre korunováciu Vladislava I. Lokietka. Vladislav I. sa pri svojej korunovácii odvolával na prvého poľského kráľa Boleslava Chrabrého, preto korunovačná koruna nesie do dnešných čias názov "koruna Boleslava Chrabrého". Korunovačné klenoty a celý kráľovský poklad boli na hrad prevezené v roku 1655 po napadnutí poľského kráľovstva Švédmi, v roku 1661 boli prevezené späť na kráľovský hrad Wawel v Krakove. 

Kamenné schodište v kruhovej veži je strmé, úzke a s veľmi nízkym kamenným stropom, vyšší človek by mal problém najmä pri zostupe z veže. Je z nej ale pekný výhľad.

Na obrázku hore je zastrešený palác, dole je pohľad na skanzen.

Vo veži bol väznený Móric Beňovský.

Stredovekú výstroj obrancov hradu si môžu návštevníci vyskúšať.

Súčasťou múzea sú aj expozície výroby sudov, liehovaru a výroba vína.

Na nádvorí hradu sú živé dravce.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?