Podhoroďské hrady a kopce

Autor: Ján Serbák | 2.5.2014 o 7:24 | (upravené 27.5.2014 o 11:55) Karma článku: 13,00 | Prečítané:  788x

S partiou michalovských turistov som sa vybral do kopcovitého okolia obce Podhoroď, ležiacej na juhovýchodnom okraji pohoria Vihorlat, v blízkosti ukrajinských hraníc. V Podhorodi začína nám známy turistický chodník po hrebeni Vihorlatu, my sme sa však vybrali po neznačkovaných kopcoch Podhoroďský hradný vrch, Paprtný, Veľký Osojík, Malý Osojík, Bralo a novší Tibavský hrad pri Choňkovciach.

Prírodná pamiatka Podhoroďský hradný vrch je strmé vápencové bralo na severnom okraji obce. V stredoveku tu stál priamo nad krajinskou cestou, spájajúcou Zemplín s Uhom, malý strážny kamenný hrad. Prvá písomná zmienka o tomto hrade je z roku 1337, kedy sa o ňom píše už ako o zbúranom (castro deserto). To jednoznačne svedčí o jeho staršom pôvode, vybudovaný mohol byť po tatarskom vpáde v polovici 13. storočia. Je pomenovaný ako Tibavský hrad, nachádzal sa totiž v tibavskom panstve michalovských šľachticov. Na hradnom vrchu som bol už viackrát po krátkom strmom výstupe od hlavnej cesty Podhoroď - Ubľa. Tentoraz sme na Podhoroďský hradný vrch vystúpili popri miestnom cintoríne po svahu s peknou výhliadkou na dedinu.

DSCF4199.jpg

DSCF4202.jpg

DSCF4211.jpg

DSCF4217.jpg

DSCF4218.jpg

DSCF4222.jpg

Stavba hradu pozostávala z mohutnej válcovej veže, ku ktorej bol pristavený palác v tvare lichobežníka, pričom jeho južný múr bol tvorený už obvodovým opevnením. Obvodové hradby oválneho tvaru vytvárali vo vnútri malé nádvorie. Veža mala priemer 11 metrov a múry hrubé až 4 metre. Palác mal rozmery 9 x 7 m a múry hrubé 2 m, obvodové opevnenie bolo hrubé 3 m. Rozmery hradu boli obmedzené malou vrcholovou plošinou hradného vrchu. Objekt prešiel zrejme len jednou stavebnou fázou, po poškodení už obnovovaný nebol.

podorys.jpg

Keďže hrad zanikol veľmi skoro, zostali z neho len skromné zvyšky architektúry. Najlepšie zachovaná je mohutnú veža, niektoré fragmenty múrov sa dochovali do výšky dvoch metrov. Hrad bol zrejme poškodený pri bojoch kráľa Karola Róberta s abovskými a zemplínskymi šľachticmi začiatkom 14. storočia.

DSCF4214.jpg

DSCF4228.jpg

DSCF4230.jpg

Z hradného kopca túra pokračovala nádhernou lúkou na najvyšší kopec v okolí s názvom Paprtný.

DSCF4233.jpg

DSCF4240.jpg

DSCF4241.jpg

DSCF4246.jpg

Na vrchole kopca, s peknou vyhliadkou do okolia, sme si na chvíľu odpočinuli.

DSCF4249.jpg

DSCF4250.jpg

V pozadí je vrch Holica na hraničnom hrebeni. Medzi Paprtným a Holicou je skrytá obec Inovce.

DSCF4255.jpg

DSCF4254.jpg

DSCF4258.jpg

DSCF4260.jpg

Po "vrcholovej fotografii", na ktorú som sa dostal aj ja (v modrom tričku), sme sa presunuli na ďalší kopec s názvom Veľký Osojík. Chvíľu sme sa vracali po okraji lúky, potom sme pri ceste lesom natrafili na veľmi zaujímavý, mohutný a starý strom. Nevedeli sme sa zhodnúť, o aký strom sa jedná, preto som pre znalcov odfotil aj jeho listy (pravdepodobne je to nejaký druh buka).

DSCF4263.jpg

DSCF4269.jpg

DSCF4271.jpg

DSCF4275.jpg

Z lesa sme vyšli na ďalšiu lúku, pred nami bol Veľký Osojík.

DSCF4279.jpg

DSCF4285.jpg

DSCF4286.jpg

Pokračovali sme na Malý Osojík, kopec so stožiarmi a peknou vyhliadkou na Podhoroď, Beňatinu, aj okolité kopce.

DSCF4295.jpg

DSCF4302.jpg

DSCF4303.jpg

Tu je už presun z Malého Osojíka na rozľahlý masív vrchu Borolo.

DSCF4304.jpg

DSCF4314.jpg

DSCF4316.jpg

DSCF4318.jpg

DSCF4320.jpg

DSCF4329.jpg

DSCF4334.jpg

DSCF4335.jpg

DSCF4337.jpg

DSCF4344.jpg

DSCF4345.jpg

Po obedňajšej prestávke pod najvyšším bodom Borola sme sa presunuli na 2 pekné vyhliadky nad bývalým kameňolomom.

DSCF4350.jpg

DSCF4351.jpg

DSCF4352.jpg

DSCF4357.jpg

DSCF4359.jpg

DSCF4363.jpg

DSCF4365.jpg

DSCF4366.jpg

Nasledoval presun hrebeňom Borola k pozostatkom novšieho Tibavského hradu, nachádzajúceho sa v katastri obce Choňkovce, v blízkosti cesty Choňkovce - Podhoroď.

DSCF4376.jpg

DSCF4377.jpg

DSCF4385.jpg

DSCF4390.jpg

DSCF4387.jpg

DSCF4388.jpg

To sú už pozostatky novšieho Tibavského hradu z 15. storočia, ktorý bol ešte menší, ako Tibavský hrad na Podhoroďskom hradnom vrchu a ešte menej sa z neho zachovalo.

DSCF4392.jpg

DSCF4393.jpg

DSCF4394.jpg

DSCF4395.jpg

Pri presune k Beňatínskemu potoku nás zachytila menšia búrka s dažďom, foťák preto putoval do vaku a vak aj s majiteľom pod pláštenku. Po hodinovom pochode v pláštenkách divokým terénom sme vyšli po kolená zablatení na štátnu cestu medzi Podhoroďom a Beňatinou. Posledný úsek z lesa k ceste sme si to kvôli čiastočnej samoočiste obuvi strihli krížom cez vysokú mokrú trávu. Takto scivilizovaní sme sa vrátili do Podhorode k autám po asfaltovej ceste.

DSCF4399.jpg

DSCF4402.jpg

Po krátkom občerstvení v bare pri obecnom úrade sme sa autami ešte zastavili pri tyrkysovom jazierku v bývalom beňatínskom kameňolome.

DSCF4419.jpg

DSCF4404.jpg

DSCF4410.jpg

DSCF4418.jpg

DSCF4414.jpg

DSCF4415.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?