Rankovské skaly a Herliansky gejzír

Autor: Ján Serbák | 17.9.2013 o 5:50 | (upravené 17.9.2013 o 6:06) Karma článku: 8,17 | Prečítané:  1909x

V nedeľu bolo slávnostné otvorenie prvej kamennej rozhľadne na východnom Slovensku na pripomienku 700. výročia bitky pri Rozhanovciach. Naša 5-členná skupina 1. michalovského klubu slovenských turistov sa rozhodla spojiť účasť na tomto podujatí s výstupom na Rankovské skaly a zhliadnutím erupcie Herlianskeho gejzíru.

Keďže erupcia gejzíru sa predpokladala medzi 12. a 14. hodinou a otvorenie rozhľadne o 14. hodine, najprv sme sa vydali do prírodnej rezervácie Rankovské skaly. Zelene značený turistický chodník z Herlian na Rankovské skaly začína od gejzíru po ceste smerom na Vranov nad Topľou. Po kilometri chodník odbočuje z cesty doľava na lúku pri tomto kríži.

DSCF9033.jpg

DSCF9034.jpg

Po hodinovom stúpaní lesom nás chodník zaviedol na vyhliadku v najvyššom bode Rankovských skál (780 m n.m.). Prírodná rezervácia Rankovské skaly bola vyhlásená v roku 1976 na ochranu skalného komplexu v Slanských vrchoch so vzácnymi a ohrozenými druhmi rastlín. Oficiálny turistický chodník vedie len na vyhliadku, z ktorej rozsiahle skalné spoločenstvo v dĺžke 700 metrov veľmi nevidieť. Skaly na prudkom svahu je najlepšie vidieť mimo vegetačného obdobia z neoficiálneho chodníka od obce Rankovce.

DSCF9036.jpg

DSCF9037.jpg

DSCF9043.jpg

DSCF9109.jpg

DSCF9048.jpg

DSCF9063.jpg

DSCF9070.jpg

DSCF9073.jpg

DSCF9069.jpg

Toto je jedna z najznámejších rankovských skál s kamenným klobúčikom a zakrpatenými brezami.

DSCF9064.jpg

DSCF9080.jpg

Skaly ponúkajú 180-stupňovú vyhliadku na údolie rieky Torysa, časť Slanských a Zemplinských vrchov, Čergov, Volovské vrchy a Čiernu horu. Za priaznivého počasia dovidieť z vyhliadky až na Vysoké Tatry. My sme však mali tentoraz smolu, ráno poprchávalo a bola aj hmla. Postupne sa rozjasňovalo, my sme však chceli stihnúť erupciu Herlianskeho gejzíru, tak sme sa na skalách dlho nezdržali.

DSCF9050.jpg

DSCF9075.jpg

DSCF9088.jpg

DSCF9102.jpg

DSCF9112.jpg

Do Herlian sme sa vrátili včas, polhodinu pred 25-minútovou erupciou jediného studenovodného gejzíru v Európe. Gejzír vznikol pri vŕtaní piateho prameňa pre tunajšie kúpele. Kúpele v Herľanoch vznikli v 18. storočí a v roku 1869 kapacita liečivej vody zo štyroch prameňov už nepostačovala. Boli to v tom čase najlepšie vybavené kúpele v Uhorsku s kapacitou až 500 lôžok. Vláda poverila geológa Viliama Zsigmondyho, aby navŕtal bohatší zdroj vody. Vŕtať sa začalo v roku 1870, prvá voda vytryskla o 2 roky z hĺbky 172 metrov, striekala do výšky 4 metre. Ďalšia erupcia nastala v roku 1873 z hĺbky 375 metov a bola taká silná, že prerazila strechu vrtnej veže. Voda pri erupcii dosiahla najväčšiu výšku 112 metrov a striekala nepretržite 10 dní. Vrt zastavili v roku 1875, keď dosiahli hĺbku 404,5 metra. Intervaly erupcie boli vtedy 8 až 10 hodín. Postupom času sa intervaly erupcie predlžujú (dnes je to 32-36 hodín) a výška erupcie znižuje. Nedeľňajšia erupcia nedosahovala viac ako 10 metrov, trvala 25 minút.

DSCF9130.jpg

DSCF9131.jpg

DSCF9132.jpg

DSCF9135.jpg

DSCF9137.jpg

DSCF9139.jpg

DSCF9141.jpg

DSCF9146.jpg

DSCF9149.jpg

DSCF9152.jpg

DSCF9155.jpg

DSCF9167.jpg

DSCF9171.jpg

DSCF9174.jpg

DSCF9178.jpg

Pri erupcii je mineralizovanou vodou vyplavovaný aj ílový sediment, ktorý obsahuje viaceré minerály. Príčinou erupcií je oxid uhličitý, ktorý nasycuje vodu. Podľa geológov ide o artézsky prameň, čiže určitý priestor sa naplní vodou a tá pod tlakom vytryskne.

DSCF9183.jpgDSCF9185.jpgDSCF9189.jpg

DSCF9192.jpg

DSCF9195.jpg

DSCF9197.jpg

DSCF9200.jpg

Kúpele úspešne fungovali aj za 1. ČSR, zničila ich druhá svetová vojna. Po vojne slúžili ako odborárska zotavovňa. Od roku 1985 areál patrí Technickej univerzite v Košiciach, pramene sú majetkom štátu. Dedinka Herľany s necelými 300 obyvateľmi nemá financie na investície do turistického ruchu. Služby sú tam mizerné, o čom sme sa presvedčili, keď sme si niekde chceli posedieť pri pive a káve. Jediná reštaurácia v blízkosti gejzíru bola pre verejnosť zatvorená, mali tam uzatvorenú spoločnosť. Občerstvili sme sa obďaleč v prázdnej a dosť odpudzujúco vyzerajúcej pizzerii s honosným názvom Pizza pub Herlianka.

DSCF9114.jpg

DSCF9115.jpg

DSCF9116.jpg

DSCF9120.jpg

DSCF9219.jpg

DSCF9124.jpg

DSCF9125.jpg

DSCF9224.jpg

DSCF9209.jpg

DSCF9210.jpg

DSCF9211.jpg

DSCF9213.jpg

Liečivú, jemne siričitú vodu, sme si nabrali do fliaš z neďalekého prameňa s nápisom "nepitná voda", obec totiž nemá financie na rozbory vody. Budovy sú väčšinou schátralé, udržiavaný je aspoň kúpeľný park, v ktorom v posledných rokoch pribudli po rezbárskych pléneroch zaujímavé drevené sochy.

DSCF9214.jpg

DSCF9215.jpg

DSCF9221.jpg

DSCF9222.jpg

DSCF9117.jpg

DSCF9119.jpg

DSCF9126.jpg

DSCF9128.jpg

Z Herlian sme sa presunuli k novej kamennej rozhľadni, postavenej k 700. výročiu bitky pri Rozhanovciach, o tom však napíšem nabudúce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?