Pátranie po predkoch

Autor: Ján Serbák | 25.1.2013 o 7:01 | (upravené 23.9.2015 o 6:03) Karma článku: 13,30 | Prečítané:  12860x

Pátranie po predkoch bolo mojím dávnym koníčkom. Od detstva ma zaujímalo, kto boli moji predkovia, kam až siahajú korene našej rodiny. So sestrou sme zostavili rodostrom našich predkov, ktorý však siahal do minulosti len tak ďalek

Vyhľadal som náčrt rodostromu z mladosti a začal som vypočúvať pamätníkov zo širokého príbuzenstva. Svojho staronového duševného koníčka som spojil s koníčkom fyzickým (bicyklovaním). Navštevoval som na bicykli stále vzdialenejších príbuzných (v kilometroch aj v stupni príbuzenstva). Od pamätníkov som sa dozvedel veľa zaujímavostí zo života svojich predkov. Zaregistroval som sa ako bádateľ v štátnom archíve v Prešove - Nižnej Šebastovej a začal som bádať v starých matrikách.

rodinka.JPG

Listovať v dvestoročných matrikách a vyhľadávať zápisy o narodení, sobáši, alebo úmrtí svojich predkov, bolo veľmi vzrušujúce. Z matrík som si vypísal všetky údaje nielen o svojich príbuzných, ale aj o predkoch svojich známych, na ktorých som natrafil. Po 12 dňoch, presedených nad matrikami, som mal dostupné údaje o širokom príbuzenstve za posledných 200 rokov zmapované. V priamej línii svojich predkov som sa dopracoval ku kompletnej šestnástke prapradedkov a praprababičiek, z tridsaťdvojky k 7 praprapradedkom a 7 prapraprababičkám.

babka.JPG

Najďalej do minulosti som sa dostal u Hvižďákovcov, ktorí pochádzali z Vyšného Hrušova pri Humennom. Gréckokatolícke matriky farnosti Maškovce, kam patril aj Vyšný Hrušov, sa zachovali od roku 1770. Zistil som, že Michal Hvižďák, narodený v roku 1823 vo Vyšnom Hrušove, je spoločným predkom oboch mojich rodičov a zároveň zakladateľom úbrežskej vetvy Hvižďákovcov. V roku 1862 sa s manželkou a štyrmi deťmi presťahoval do Úbreže, tu sa im narodilo ďalších 5 detí a o 50 rokov to bola najpočetnejšia rodina v dedine. Po objavení takéhoto zaujímavého predka som sa rozhodol zostaviť čo najkompletnejší rodostrom jeho potomkov.

t.jpg

Mal som námet na druhé kolo cyklonávštev širokého príbuzenstva. Pamätníci sa po mojej informácii, čo som pozisťoval z matrík, rozpamätali na mnohé detaily z minulosti a aj na to, čo sa dozvedeli od svojich predkov.

Zaujal ma životný príbeh praprababičky z matkinej strany Zuzany, prvorodenej dcéry Hvižďakovcov. V čase sťahovania do Úbreže mala Zuzana už 15 rokov, jej bračekovia 11, 6 a 4 roky. V Úbreži sa Hvižďákovcom narodilo ďalších 5 detí, najmladšia Mária v roku 1871, tri mesiace po otcovej smrti. Dva mesiace po pôrode zomrela aj matka. Zuzana mala v tom čase už 25 rokov a 2 vlastné deti, mladšie ešte kojila. Osem nasledujúcich mesiacov kojila aj svoju osirotenú sestričku Máriu, ktorá napokon vo veku 10 mesiacov zomrela. Popritom sa Zuzana starala aj o ďalších 5 maloletých súrodencov, dvaja už boli dospelí. Zuzana porodila 10 detí a dožila sa 86 rokov.

k.jpg

Nemenej zaujímavý bol životný príbeh pradeda z otcovej strany, prvého Hvižďáka narodeného v Úbreži. Narodil sa v roku 1863 a dostal netradičné meno Hreha. Vo veku 9 rokov už bol obojstrannou sirotou. Vyrástol v kŕdli súrodencov na urasteného a múdreho mládenca. Vo veku 21 rokov sa oženil s čerstvo obojstranne osirotenou 17-ročnou Annou Berešovou z Malých Zalužíc. Hreha bol veľmi silný a pracovitý, do tridsaťpäťky sa vypracoval na jedného z najváženejších a najzámožnejších gazdov v obci. Vlastnil veľký kus lesa pod Vihorlatom, v ktorom zamestnával štyroch chlapov - míliarov pri výrobe drevného uhlia. Obchodoval so židmi, drevné uhlie im vozil do Michaloviec najkrajším párom koní v dedine. Kúpil veľký pozemok a postavil si na ňom veľký dom. 4 miestnosti nového domu hneď prenajal maďarským žandárom na žandársku stanicu. Od židov kúpil starý dom s krčmou aj licenciou na prevádzku krčmy, tú neskôr odovzdal najstaršiemu synovi, ktorý sa vrátil z Ameriky. V roku 1900 kúpil Hreha prvú parnú mláťačku v dedine, o čom je aj zápis v obecnej kronike. O pradedovi Hrehovi mám veľa informácii od pamätníkov (zomrel v roku 1937), dodnes o ňom kolujú v dedine rôzne príbehy. Zmienil som sa o ňom aj vo svojom blogu Moje skúsenosti s Cigánmi - Rómami.

Keďže štvrtina potomkov môjho praprapradeda Michala sa vysťahovala do USA, nadviazal som kontakty aj s niekoľkými pamätníkmi za veľkou mlákou. Všetkých amerických príbuzných sa mi nepodarilo vypátrať, bola však medzi nimi aj jedna významná osobnosť. Michal Sinčák, narodený v roku 1890 v Tibave, vycestoval do USA ako 15-ročný za svojimi skôr emigrujúcimi sestrami. Podarilo sa mu vyštudovať dve vysoké školy, angažoval sa v národnostnom hnutí amerických Slovákov. Založil súkromnú rozhlasovú stanicu v Greensburgu, ktorá vysielala pre krajanov. Venoval sa charitatívnej činnosti, pomáhal pri sťahovaní krajanov do USA, nadaných synov slovenských vysťahovalcov dával študovať do Ríma za farárov. V Ríme dal spolu s ďalšími mecenášmi postaviť oltár v bazilike sv. Klimenta na mieste, kde bol pochovaný sv. Cyril. Bol členom delegácie Slovenskej Ligy v USA, ktorá v roku 1938 navštívila Slovensko s originálom Pittsburskej dohody.

s.jpg

Ešte koncom roku 1999 som sa rozhodol svoje poznatky dať na papier. Syn ma naučil základom práce s počítačom, nainštaloval genealogický program a naučil ma vkladať dáta. Počítač s tlačiarňou vtedy mala z rodiny iba moja sestra v Hurbanove. Vycestoval som preto na opačný koniec Slovenska, kde som spolu so sestrou napísal a vytlačil 40-stranovú genealogickú prácu Úbrežskí Hvižďákovci s 13-stranovou prílohou rodostromu takmer 800 potomkov Michala Hvižďáka. V roku 2000 som sa s touto brožúrkou zúčastnil súťaže o najlepšiu genealogickú prácu v Martine.

p.jpg

Genealogické pátranie som následne rozšíril na ďalšie príbuzenské rody, pomohol som zostaviť rodostromy aj niekoľkým kamarátom. V počítačovej databáze svojho príbuzenstva mám vyše 1700 mien. V rodnej dedine Úbrež, v ktorej aj žijem, som sa stal najväčším znalcom príbuzenských vzťahov. Zo starousadlíkov je v takejto lokalite v príbuzenskom vzťahu takmer každý s každým.

h.jpg

Bádanie mi v posledných rokoch značne uľahčili mormóni zo Salt Lake City, ktorí majú v databáze svojho genealogického centra vyše troch miliard mien. Podľa ich viery môžu k mormónom prestúpiť aj nebožtíci, stačí, ak ich životné dáta prečítajú v ich svätyni a tým ich prekrstia na mormónov. Už koncom 20. storočia preto začali financovať po celom svete digitalizáciu matrík s podmienkou, že jednu kópiu si môžu ponechať. V prešovskom archíve začali digitalizovať tuším v roku 2001. Prvé dve zimy mojej bádateľskej kariéry som ešte listoval v origináloch matrík, neskôr už len na mikrofilmoch. Pred pár rokmi sa mormóni rozhodli zverejniť svoje databázy matrík na internete zdarma, predtým to bolo len za poplatok. Teraz si môžem listovať v  matrikách v pohodlí svojho bytu na tejto stránke.

Ak bude o problematiku genealógie záujem, môžem v ďalšom článku poskytnúť začiatočníkom svoje amatérske rady, ako postupovať pri pátrani po predkoch.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?