Užhorod

Autor: Ján Serbák | 29.9.2011 o 16:15 | (upravené 29.9.2011 o 18:23) Karma článku: 15,01 | Prečítané:  4925x

V hlavnom meste Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, 120-tisícovom Užhorode, som bol niekoľkokrát, žijem totiž iba 20 km od neho. Moja prababička chodila za monarchie a 1. ČSR do Užhorodu peši, bolo to naše župné mesto. Nebyť hraníc, aj ja by som si tam určite zašiel na bicykli aspoň raz mesačne. Užhorod v roku 1938 pripadol Maďarsku, v roku 1945 Sovietskemu zväzu a v roku 1991 Ukrajine. Keď pri rekonštrukcii hraničného priechodu Vyšné Nemecké - Užhorod pred pár rokmi zrušili prechod pre peších a cyklistov, zostala pre tieto kategórie turistov možnosť prejsť ukrajinské hranice iba cez Ubľu, alebo Veľké Slemence. Že je to dlhá obchádzka, presvedčil som sa minulý rok pri účasti na cyklistickej akcii Zelená míľa v Užhorode. Tachometer môjho bicykla vtedy nameral 180 km. Na niekoľkohodinové čakanie na hraniciach nemám dosť trpezlivosti, preto tam autom nechodím. Užhorod som si doposiaľ nikdy nenašiel času poriadne obzrieť, preto som tentoraz išiel linkovým autobusom.

Cez slovensko - ukrajinskú hranicu premávajú 3 linkové autobusy, z Michaloviec, z Prešova a z Košíc. V cestovnom poriadku majú započítané zdržanie na hraniciach približne 1 hodinu. Ja som nastúpil do poloprázdneho michalovského autobusu v Sobranciach o 8.00 hod. Hraničné pásmo od prvej po poslednú závoru sme prešli za 30 minút. Po vystúpení z autobusu som si hneď zakúpil v staničnej pokladni cestový lístok na 15:50 SEČ do Sobraniec. Mal som k dispozícii šesť a polhodiny času na obhliadku Užhorodu. Kupovať som sa nechystal nič, akurát som si chcel obstarať nové okuliare, ktoré ma aj s vyšetrením zraku stáli necelé 4 eura. Do Užhorodu som sprevádzal synovca zo západného Slovenska a jeho priateľku, ktorí sa rozhodli navštíviť hlavné mesto Ukrajiny Kyjev. Presvedčil som ich, aby auto nechali u nás doma a do Kyjeva cestovali z Užhorodu lehátkovým vlakom - plackartnym, známym z blogov Blanky Ulaherovej. Z autobusovej stanice sme preto zašli najprv na neďaleku železničnú stanicu.

DSCF5340.JPG

DSCF5355.JPG

DSCF5076.JPG

Cestovný lístok na plackartnyj do 850 kilometrov vzdialeného Kyjeva stojí 105 hrivien, čo je pri súčasnom kurze iba 9 a pol eura. Ako som sa po návrate synovca dozvedel, lístky späť, kupované s trojdňovým predstihom, boli ešte lacnejšie. Zo stanice, nachádzajúcej sa v ľavobrežnej časti Užhorodu, sme išli smerom k rieke Uh po prospekte Slobody. Zastavili sme sa pri Pravoslávnej katedrále, do vnútra sme sa však nedostali.

DSCF5337.JPG

DSCF5329.JPG

Prešli sme po moste na pravý breh rieky Uh, kde sa nachádza historická časť mesta s pešou zónou.

DSCF5102.JPG

DSCF5103.JPG

DSCF5094.JPG

DSCF5303.JPG

Toto je gréckokatolícka katedrála z roku 1648.

DSCF5113.JPG

DSCF5282.JPG

P1010677.JPG

Pár sto metrov do kopca sa nachádza Užhorodský hrad z 11. storočia.

DSCF5124.JPG

DSCF5276.JPG

DSCF5273.JPG

DSCF5129.JPG

Hneď vedľa hradu je pekný veľký skanzen, na ktorý som sa tešil, pretože som ho ešte nevidel. Zaplatil som vstupné 15 hrivien plus 10 hrivien za foťák a mohol som vstúpiť.

DSCF5134.JPG

V skanzene je okolo 30 drevených domčekov, zariadených tak, ako sa v Zakarpatsku žilo v prvej polovici 20. storočia. Takmer do všetkých domčekov sa dá nahliadnuť.

DSCF5135.JPG

DSCF5136.JPG

DSCF5137.JPG

DSCF5138.JPG

O skanzen sa stará početný personál, na priedomí každého otvoreného domčeka sedí "dežurna".

DSCF5145.JPG

DSCF5183.JPG

O údržbu trávnikov sa starajú živé kosačky.

DSCF5148.JPG

DSCF5151.JPG

DSCF5156.JPG

DSCF5161.JPG

DSCF5162.JPG

DSCF5163.JPG

V skanzene sú aj hospodárske budovy, ...

DSCF5214.JPG

DSCF5150.JPG

DSCF5240.JPG

DSCF5221.JPG

... sušiaky, ...

DSCF5261.JPG

... včelíny, ...

DSCF5166.JPG

... škola ...

DSCF5177.JPG

DSCF5178.JPG

... a samozrejme "cerkov".

DSCF5213.JPG

DSCF5187.JPG

DSCF5196.JPG

Kostolík sv. Michala sem bol dovezený z Mukačeva, domčeky boli pozvážané z celého Zakarpatia.

DSCF5197.JPG

DSCF5199.JPG

DSCF5201.JPG

DSCF5204.JPG

DSCF5205.JPG

DSCF5206.JPG

V skanzene sa vyskytujú rôzne druhy plotov, aj nejaká podivná studňa.

DSCF5223.JPG

DSCF5248.JPG

DSCF5250.JPG

DSCF5189.JPG

Poniektoré strechy sú slamenné, väčšina však šindľová.

DSCF5234.JPG

DSCF5226.JPG

DSCF5249.JPG

DSCF5264.JPG

Podobné jednoduché zariadenie domčekov si ešte pamätám z detstva, veď aj ja, podobne ako domčeky, pochádzam z 1. polovice 20. storočia.

DSCF5180.JPG

DSCF5230.JPG

DSCF5231.JPG

DSCF5254.JPG

DSCF5256.JPG

DSCF5258.JPG

Zo skanzenu som išiel popri bývalej židovskej synagóge, teraz tam sídli filharmónia.

DSCF5305.JPG

DSCF5308.JPG

Prešiel som cez lavičku z histrického centra na ľavý breh rieky Uh.

DSCF5312.JPG

DSCF5314.JPG

DSCF5320.JPG

DSCF5327.JPG

Typická maršrutka MHD a túlaví psi.

DSCF5330.JPG

A tu je už autobusová stanica, z ktorej som sa prepravil domov.

P1010651.JPG

Na hraniciach nám to tentoraz neprešlo tak hladko, ako pri ceste na Ukrajinu. Celkove sme sa zdržali v hraničnom pásme sto minút, z toho podstatnú časť na našej colnici. Tam musia všetci pasažieri opustiť autobus aj s kompletnou batožinou a podrobiť sa prehliadke v budove colnice. Pri prehliadke prázdneho autobusu našli jednu fľašu vodky, tak sme si to odpykali detailnou prehliadkou batožiny. Aj keď nás bolo v autobuse len 24, prehliadka trvala vďaka objemným batožinám niektorých pasažierov pomerne dlho. Podozrivý som bol aj ja so svojim takmer prázdnym vakom (mal som v ňom len foťák a "povinnú" fľašu vodky a dve krabičky cigariet), no obišiel som bez osobnej prehliadky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?