Rekordérmi vo vyciciavaní štátneho rozpočtu cez odstupné sú zrejme manželia Lovasovci. Ako odvolaní nominanti Smeru v štátnych podnikoch, po povolebnej výmene straníckych nominantov, zinkasovali spomínaní manželia na odstupnom spolu 244-tisíc eur, čo priemerne zarábajúci Slovák zarobí za 27 rokov a mimobratislavský za celý život. Štefan Lovas dostal od Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy 146-tisíc eur a jeho manželka Ružena od Bratislavskej teplárenskej 98-tisíc eur. Keďže išlo aspoň v prípade pani Lovasovej o 12-mesačné odstupné, ľahko si spočítate, koľko títo výnimoční manželia mesačne zarábali. Popritom obaja čelili škandálom, ako je darovanie peknej sumy zo štátnej firmy brnianskému plastickému chirurgovi a pod.
Nepochybujem o manažérskych schopnostiach pani Lovasovej, keď si ju hneď po voľbách osvojil Most-Híd a dosadil ju do vedenie Trnavskej teplárenskej. Po zmedializovaní jej prešľapov, ako nominantky Smeru v Bratislavskej teplárenskej, ju síce Most-Híd z funkcie odvolal, napriek tomu aj dnes zastáva funkciu v štátnej inštitúcii. Je členkou dozornej rady eseročky RVTS, ktorá vyberá koncesionárske poplatky pre rozhlas a televíziu.
Zdá sa, že zlatým padákom typu 90-tisíc eur odstupného za 40 dní práce nominanta SDKÚ Podhorského v košickej teplárni odzvonilo. Údajne to už rieši Fond národného majetku, podľa Sulíkovho vyjadrenia by stranícki nominanti v štátnych podnikoch už žiadne odstupné brať nemali. Dúfajme, že sa vláde Ivety Radičovej aspoň zčasti podarí vyčistiť ten "augliašov chliev", ktorý tu zostal nielen po Ficovi, ale aj po všetkých predchádzajúcich vládach.
Sklamal ma aj náš najkresťanskejší politik, predseda KDH Ján Fígeľ. Po návrate z Bruselu, ako bývalý eurokomisár, poberá a do troch rokov bude poberať 11 110 eur mesačne, ktoré mu majú pomôcť k návratu na pracovný trh. Hneď po návrate zaujal miesto v slovenskom parlamente, kde sa nehanbil poberať k poslaneckému platu a ostatným poslaneckým príplatkom aj "príplatok pre cezpoľných". Bolo to "v súlade so zákonom", pretože pán Fígeľ má trvalé bydlisko v rodnej obci Čaklov, hoci žije s rodinou od roku 1995 v Bratislave. Ide síce v porovnaní so zlatými padákmi o zanedbateľnú sumu, o to viac sa Jánovi Fígeľovi čudujem. Na jeho mieste by som tieto príplatky vrátil do štátneho rozpočtu, alebo aspoň dal na charitu, podobne ako chce naložiť s medializovaným bytom v Bratislave, ktorý kúpil od mesta za 54-tisíc korún.
V slovenskej politike sa kradlo, kradne a bude kradnúť. Od nežnej revolúcie sa s týmto nešvárom nič neurobilo. Rozdiel je iba v tom, že do roku 1989 si mohli zasadnúť do zlatonosných kresiel iba členovia jedinej politickej strany a teraz hrabú pre seba všetky vládnuce strany a ich politickí nominanti. Nožnice spektra príjmov od tých najchudobnejších po najbohatších sa za posledných 20 rokov neuveriteľne roztvorili. Kým pred "nežnou" bol príjem riaditeľa fabriky so 4000 zamestnancami zhruba 10-násobkom príjmu priemerného robotníka, dnes je to minimálne 50-násobok. V hladových dolinách, ako je ta naša sobranská, pracujú šťastlivci, ktorí ešte prácu majú, za 300-500 eur mesačne. Je minimálne neetické, aby v čase, kedy sa pripravuje rozdávanie žobračeniek vo forme múky a cestovín, politici a ich nominanti zarábali tak nehorázne peniaze.
