Včera sa uskutočnil už 15. ročník výstupu na najkrajší vrch pohoria Vihorlat - Sninský kameň. Podľa odhadu zakladateľa tradície silvestrovských výstupov, rodáka zo Sniny, rímskokatolíckeho farára Mariána Fencáka, sa včerajšej akcie zúčastnilo približne 350 turistov a milovníkov prírody. Aj keď akcia nie je veľmi propagovaná, ani centrálne organizovaná, zúčastňuje sa jej čoraz viac ľudí. Turistické kluby z okolia si organizujú výstup samostatne, pribúda aj neorganizovaných milovníkov prírody. Prichádzajú celé rodiny, poniektorí aj s malými deťmi. pokračovanie článku
V hlavnom meste Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, 120-tisícovom Užhorode, som bol niekoľkokrát, žijem totiž iba 20 km od neho. Moja prababička chodila za monarchie a 1. ČSR do Užhorodu peši, bolo to naše župné mesto. Nebyť hraníc, aj ja by som si tam určite zašiel na bicykli aspoň raz mesačne. Užhorod v roku 1938 pripadol Maďarsku, v roku 1945 Sovietskemu zväzu a v roku 1991 Ukrajine. Keď pri rekonštrukcii hraničného priechodu Vyšné Nemecké - Užhorod pred pár rokmi zrušili prechod pre peších a cyklistov, zostala pre tieto kategórie turistov možnosť prejsť ukrajinské hranice iba cez Ubľu, alebo Veľké Slemence. Že je to dlhá obchádzka, presvedčil som sa minulý rok pri účasti na cyklistickej akcii Zelená míľa v Užhorode. Tachometer môjho bicykla vtedy nameral 180 km. Na niekoľkohodinové čakanie na hraniciach nemám dosť trpezlivosti, preto tam autom nechodím. Užhorod som si doposiaľ nikdy nenašiel času poriadne obzrieť, preto som tentoraz išiel linkovým autobusom. pokračovanie článku
Národná prírodná rezervácia Furkotská dolina je terasovitá úzka dolina medzi hrebeňmi Ostrej a Solísk. Je vyše 5 kilmetrov dlhá, zo severu uzavretá Furkotským štítom, na juh klesá k magistrále medzi Štrbským a Jamským plesom. Vyteká z nej Furkotský potok, ktorý po sútoku so Zlomiskovým potokom vytvára Biely Váh. Hrebeň Solísk medzi Furkotskou a Mlynickou dolinou vytvára hranicu povodia Váhu a Popradu, teda v konečnom dôsledku Čierneho a Baltského mora. pokračovanie článku
Po výstupe na Kriváň a "oddychovke" na bicykli v Tichej a Kôprovej doline, som si na tretí deň pobytu v Tatrách naordinoval opäť náročnú celodennú túru. Bol to okruh po žltej značke zo Štrbského Plesa Mlynickou dolinou do Bystrého sedla a návrat Furkotskou dolinou. Túto túru som v dávnejšej minulosti absolvoval dvakrát, ešte cez staré Bystré sedlo - lávku. Tá sa nachádzala cca 30 metrov severnejšie od súčasného sedla. Približne pred 15 rokmi bol chodník pre zosuv skál posunutý na terajšie miesto. Z pôvodného sedla viedol neoficiálny chodník na neďaleký Furkotský štít, na ktorý som si aj ja odbehol pri svojom druhom výstupe. Môj tretí okruh touto trasou pred dvanástimi rokmi už viedol novým sedlom, ktoré tvorí úzka štrbina medzi skalami, cez ktorú by mal objemnejší turista problém prejsť. pokračovanie článku
Rozľahlá, 11 kilometrov dlhá Kôprová dolina, tvorí hranicu medzi Vysokými a Západnými Tatrami. Od Tichej doliny ju chráni hrebeň Litovských kôp, od východu rázsocha Kriváňa a zo severu je ohraničená hrebeňom Vysokých Tatier. pokračovanie článku
Tichá dolina je najvýchodnejšia a jedna z najdlhších dolín Západných Tatier. Na západe je lemovaná hrebeňom Liptovských Tatier, na východe Liptovskými Kopami. Na severe a severozápade ju lemuje štátna hranica s Poľskom, prechádzajúca príťažlivým vápencovým hrebeňom Červených vrchov s dominatnými vrcholmi Kresanica a Malolučňiak. Do povedomia verejnosti sa Tichá dolina spolu s Kôprovou dostala najmä po veternej kalamite v roku 2004 sporom lesníkov a ochranárov o tom, či ťažiť kalamitné drevo, alebo ponechať na prírodu, nech si poradí sama. pokračovanie článku
Ocitol som sa na štyri noci v hoteli Kriváň v Podbanskom. Bol by to hriech, nevyraziť hneď v prvé ráno na ozajstný Kriváň, symbol Slovákov. Bol som na ňom síce už trikrát, ale od môjho posledného výstupu uplynulo trinásť rokov. Po výdatných raňajkách ma manželka zviezla na Tri studničky a v podvečer čakala na môj telefón. Počasie bolo ideálne a snáď prvýkrát som nemusel počas túry registrovať čas (stihnúť vlak, či autobus), tak som si to patrične užil. pokračovanie článku
Pozývam svojich cestovateľských priaznivcov na virtuálnu prechádzku do Malej Fatry. V predchádzajúcom blogu sme vystúpili zo Štefanovej cez Medziholie na Veľký Rozsutec a zostúpili do sedla Medzirozsutce. Do Štefanovej sa vrátime cez tiesňavy Tesná rizňa a Horné diery. pokračovanie článku
Jeden z najkrajších slovenských kopcov, Veľký Rozsutec, sa mi napriek pokročilému veku doposiaľ nepodarilo pokoriť. Dávny sen sa mi splnil až počas včerajšieho tropického dňa. pokračovanie článku
Najzaujímavejšia prístupová cesta ku Kláštorisku v Slovenskom raji vedie zo severu Kláštorskou roklinou. Roklina vytvorená potokom, prameniacim pod Kláštoriskom a ústiacim do Hornádu, bola sprístupnená až v roku 1960. Prvým krokom k sprístupneniu Kláštorskej rokliny bolo vybudovanie lanovej lávky pri ústi rokliny do Hornádu v rámci sprístupňovania Prielomu Hornádu. pokračovanie článku
Slovenský raj je jednou z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Priťahuje turistov a milovníkov prírody najmä svojimi roklinami a Prielomom Hornádu. Tentoraz som si naplánoval prejsť z vlakovej zastávky v Spišských Tomášovciach cez Tomašovský výhľad a Prielom Hornádu hore Kláštorskou roklinou na Kláštorisko. pokračovanie článku
Z turistiky mám najradšej hory, z hôr mám najradšej skaly. Pri plánovaní jednodňových výletov vlakom som objavil dva skalné útvary, ktoré som ešte nevidel. Najväčší skalný hríb v Európe pri Markušovciach a travertínový masív Dreveník by sa dali stihnúť za jeden deň a k tomu ako bónus Spišský hrad. pokračovanie článku
Najprístupnejším štítom vo Vysokých Tatrách je Predné Solisko. Zo Štrbského plesa naňho vystúpite za dve a pol hodiny a ak sa k Chate pod Soliskom vyveziete lanovkou, tak ste na vrchole za hodinu. pokračovanie článku
Medzery medzi tohtoročným letným dažďom využívam aspoň na kratšie cyklovýlety. Vo štvrtok sa mi dokonca podarilo obehať Zemplínsku šíravu včítane jazera Vinné a ani som nezmokol. pokračovanie článku
V nedeľu bolo v Malej Fatre nádherné slnečné počasie. Využil som ho na záver svojho víkendového pobytu na prechod Šútovskou dolinou zo Snilovského sedla cez Mojžišove pramene a Šútovsky vodopád. pokračovanie článku
Ako som sa už zmienil v predchádzajúcom článku, po piatkovom daždi som sa vzdal plánu vystúpiť v sobotu na Veľký Rozsutec. Kvôli šmykľavému terénu som sa netradične do Snilovského sedla vyviezol lanovkou. Dobre som urobil, ušetril som poldruha hodiny času a sily na dlhšiu hrebeňovku. pokračovanie článku
Do Krivánskej Malej Fatry som sa chystal už dlhšie, zabezpečiť nocľah pre jednu osobu je však problém. Dohodol som sa s prevadzkárom Chaty na Grúni na dvoch nociach s polpenziou v najbližšom voľnom termíne. Ten bol 15. júla, tak som mal týždeň na prípravu. Vytýčil som si maximalistický plán, v piatok prejsť Janošíkové diery, v sobotu vyliezť na Veľký Rozsutec a v nedeľu prejsť cez Snilovské sedlo popri chate pod Chlebom, Mojžišových prameňoch k Šútovskému vdopádu a potom sa už pohodlnou cestičkou dostať k vlaku do Šútova. Prečítal som si všetko o Kriváňskej Malej Fatre a mal som pripravené náhradné trasy. Keď som v Žiline v piatok pred dvanástou vystúpil z vlaku, začalo pršať. A keď som si v poludňajšom autobuse do Terchovej s naplno pracujúcimi stieračmi vypočul, aký lejak tu bol v noci, nemal som z toho najlepší pocit. pokračovanie článku
Cyklus fotoreportáži z osemdňového túlania po českom vidieku som začal chronologickým opisom cesty, pokračoval som piatimi fotoreportážami zo severočeských skalných útvarov. Ukončiť ho chcem výberom toho najkrajšieho z mestečiek, v ktorých sme sa zastavili. pokračovanie článku
Národná prírodná pamiatka Pánska skala je vulkanický čadičový útvar, ktorý vyčnieva z náhornej plošiny pri Kamenickom Šenove v severných Čechách. Skalu tvoria až 15 metrov dlhé a 20-25 cm široké, štyri až šesťhranné čadičové stĺpy, usporiadané zvisle a šikmo. Útvar je známy pre svoj vzhľad ako "kamenné varhany". Vďaka ľahkej prístupnosti je to najnavštevovanejší geologický útvar v Čechách. Menej známa, ale zato mohutnejšia skalná stena z čadičových stĺpov je na neďalekom Zlatom vrchu. pokračovanie článku
Národná prírodná pamiatka Pravčická brána je najznámejším geomorfologickým útvarom českých skalných miest. Nachádza sa v národom parku České Švajčiarsko, v blízkosti nemeckej hranice, 4 kilometre od Hřenska. Svojimi rozmermi (výška 16 m, šírka 27 m, šírka oblúka 7 m, minimálna hrúbka oblúka 3 m) je to najväčšia pieskovcová skalná brána v Európe. Na skalný oblúk je od roku 1980 prísny zákaz vstupu, pretože vďaka zrýchlenej erózii vplyvom človeka sa skalný oblúk stenčil za predchádzajúcich 100 rokov o 70 cm. pokračovanie článku
Popri Adršpašsko-teplických skalách ma pri potulkách Českom najviac oslovilo České Švajčiarsko. Tento najmladší národný park v Česku, vyhlásený v roku 2000 na rozlohe 79 kilometrov štvorcových, sa nachádza v severných Čechách. Je súčasťou širšej oblasti Labských pieskovcov, nazývaných už dve storočia Českým a Saským Švajčiarskom. pokračovanie článku
Známejším a navštevovanejším z dvoch skalných miest Adršpašsko-teplických skál je skalné mestečko Adršpach. Rozpriestiera sa na ploche 20 kilometrov štvorcových v nadmorskej výške 500 m n.m. Pomenovanie dostalo podľa neďalekej zrúcaniny hradu Adršpach. Vstup do areálu je z dediny Dolní Adršpach, do ktorého sa dostanete po ceste z mestečka Teplice nad Metují (cca 5 km). Adršpašské skaly sú skutočným prírodným zázrakom. Vstupom do Adršpašských skál sa ocitnete akoby v inom svete. Hneď po vstupe do areálu sa pred vami na peknej zelenej lúke objavia nádherné obrovské skaly rozmanitých tvarov. pokračovanie článku
Ako obdivovateľ prírody som pri tohtoročných potulkách Českom opäť zistil, že aj v blízkych Čechách sa nachádzajú prírodné skvosty, ktoré som ešte nevidel. Najviac ma uchvátili Adršpašsko-teplické skaly a České Švajčiarsko. Národná prírodná rezervácia Adrpašsko-teplické skaly je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Broumovsko a nachádza sa v severovýchodnom výbežku Čiech pri hraniciach s Poľskom. Východiskovým bodom pre turistiku v tomto národnom parku je mestečko Teplice nad Metují, nachádzajúce sa 26 km severne od Náchoda a cca 30 km východne od Trutnova. pokračovanie článku
Po mesačnej stresujúcej práci sčítacieho komisára som sa veľmi tešil na už tradičné júnové potulky so svojimi súrodencami, žijúcimi na opačnom konci Slovenska. Po minuloročnom Taliansku sme si tentoraz vybrali Česko. Postupovali sme osvedčeným spôsobom, nemali sme presný plán cesty, kľučkovali sme po českom vidieku a keď sa nám v podvečer niekde zapáčilo, tak sme si tam pozháňali nocľah. Táto taktika sa nám opäť osvedčila, videli sme nádhernú prírodu, aj architektúru, nocovali sme na viacerých atraktívnych miestach. pokračovanie článku
O maratóncoch je známe, že majú radšej oblačné a chladnejšie počasie. Aj keď predpoveď počasia na dnes bola pre účastníkov 27. ročníka Podvihorlatského maratónu priaznivá (oblačno, miestami dážď), skutočnosť bola iná. Obloha bola jasná, po celej 42 195-metrovej trati okolo Zemplínskej šíravy na maratóncov pripekalo. pokračovanie článku
Už tradičného veľkonočného výstupu na Šimonku (1092 m n.m.), najvyšší vrchol Slánskych vrchov, sa zúčastnilo vyše 200 turistov z Prešova, Michaloviec, Strážskeho, Hanušoviec a Vranova nad Topľou. Slánske vrchy v okolí Šimonky sú popreplietane množstvom veľmi dobre značených turistických, cykloturistických aj lyžiarskych chodníkov. Na Šimonku je najľahší výstup z obce Zlatá baňa popri najvyššej stavbe na Slovensku - vysielači Dubník. Naša 20-členná skupina turistov z Michaloviec a Strážskeho si vybrala 19,5-kilometrovú okružnú túru z Hermanoviec nad Topľou po zelenej značke cez Obracanú studňu na Šimonku a zostup po červenej a modrej cez Hermanovský hrebeň popri sopke Oblík a cez Údolie obrov. pokračovanie článku
Päť kilometrov južne od najvyššieho bodu slovensko-maďarskej hranice, 895-metrového vrchu Veľký Milič, sa vypína nad okolím pekný hrad z 13. storočia Füzér. Milovníkov histórie určite zaujme fakt, že na hrade sa v roku 1612 niekoľko mesiacov skrývala krvilačná grófka Alžbeta Báthory, keď sa jej podarilo újsť z väzenia na Čachtickom hrade. pokračovanie článku
Slanské vrchy na juhu východného Slovenska plynule prechádzajú do Zempléni Hegység a spolu s našimi Zemplínskymi vrchmi patria do Matransko-slanskej oblasti. Hraničný vrchol Veľký Milič (895 m n.m.) je najvyšším bodom slovensko-maďarskej hranice a zároveň najvyšším vrchom Zempléni Hegység aj južnej časti Slanských vrchov. V sobotu sa konal na Veľkom Miliči už 6. ročník medzinárodného stretnutia turistov a milovníkov prírody. pokračovanie článku
Včera som sa zúčastnil 6. medzinárodného výstupu na Veľký Milič. Pekné jarné počasie využili stovky turistov a milovníkov prírody zo Slovenska aj Maďarska. Z Michaloviec odišli pred pol ôsmou ráno dva plné autobusy mladých nadšencov turistiky z Gymnázia Pavla Horova, aj skúsení turisti z oboch michalovských turistických klubov. Z maďarskej dediny Pusztafalu sme vystúpili na hraničný hrebeň a pokračovali k malebnému horskému jazeru Izra. Po krátkom oddychu sme pokračovali po červene značenom chodníku k chate Kopáska. Od chaty sme sa dostali strmým výstupom na hraničný hrebeňový chodník. Po modro značenom chodníku sme vystúpili na najvyšší vrchol slovensko-maďarskej hranice Veľký Milič, kde nás už čakali turisti z Košíc a okolia, ako aj z Maďarska. Po príhovoroch a malom pohostení sme sa spoločne odobrali smerom na maďarskú obec Füzér. Zastavili sme sa na Bojovej lúke, kde nás čakal boj so šiestimi kotlami guľášu. Po víťaznom boji sme zostúpili k dedine a v zápätí vystúpili na nádherný hrad Füzér. Z akcie som si doniesol vyše 500 fotografií, čo ma donútilo rozdeliť fotoreportáž na 3 časti. pokračovanie článku
Spolu so šiestimi kolegami z Prvého michalovského klubu slovenských turistov som využil pekné jarné počasie na 26-kilometrovú túru Slanským pohorím. Po zostupe zo Slanského hradu sme prešli po červeno značenej turistickej trase severovýchodným smerom na vrch Bogota a zostúpili sme po zelenej značke na juhovýchod do Zemplínskej Teplice. pokračovanie článku
Dnes ráno som nasmeroval svoj bicykel do Národnej prírodnej rezervácie "Jovsianska hrabina". Je to najväčšia lokalita prísne chránenej bledule jarnej karpatskej, ktorá je teraz v plnom rozkvete. Okolie horského potôčika Myslina pod južnými svahmi Vihorlatu je posiate desaťtisícmi týchto pekných bielych kvietkov so žltozelenou škvrnou na každom okvetnom lístku. pokračovanie článku
Kým snežienku pre jej hojný výskyt pozná veľa ľudí, bleduľa jarná sa vyskytuje len na južnom úpätí pohoria Vihorlat. V roku 1954 boli vyhlásené jej stanovištia pri potoku Myslina medzi Jovsou a Porubou pod Vihorlatom za prírodnú rezerváciu "Pod hrabinami". Kvety bledule jarnej sa podobajú na snežienku, ale majú na rozdiel od nej zvončekovitý tvar a na každom okvetnom lístku na konci zelenožltú škvrnu. Vyrastá z cibuľky a obľubuje vlhké lužné lesy a močaristé lúčky pri horských potokoch. Takéto podmienky nastávajú skoro na jar, keď sú pôdy podmáčané vodami Mysliny z roztopeného snehu Vihorlatu.
pokračovanie článku
Dôchodca s pestrou škálou záujmov.
janserbakminet.sk
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
